Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Erigeron flettii – pochádza zo Severnej Ameriky. V skalke vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu s prímesou piesku a ostrej kamennej drviny. Rozrastá sa pomaly. Jvhodný aj do miniskaliek v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Výška rastliny je 5/8 cm.
Erigeron leptopetalus – vyskytuje sa v Andách v Čile a Argentíne v nadmorskej výške 800 až 1800 metrov nad morom. V prírode rastie najmä na brehoch potôčikov a iných vlhkých miestach. V skalke mu tiež vyhovuje slnečné ale nevysýchavé miesto a s dobre priepustným substrátom. Rozrastá sa pomaly. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára husté trsíky tuhších úzkych na konci okrúhlych a brvitých listov vysoké 4-5 cm Kvitne v máji a júni bielymi kvetmi na stonkách vysokých 8-10 cm.
Erigeron linearis – severoamerický druh z polopúští. Pestuje sa na slnečnom suchom stanovišti s priepustným kamenitým substrátom. Kvitne v júni. Výška v kvete je 12 cm.
Erinus alpinus – drobná skalnička z Álp. Výborne sa darí aj v nížinách na slnečnom stanovišti aj v polotieni na akejkoľvek priepustnej pôde. Kvitne v máji ružovými, bielymi alebo fialovými kvetmi. V kvete má výšku 7-10 cm.
Erinus alpinus ‚Albus‘ – bielokvetá forma erinusu. Nenáročná drobná skalnička. Možno ju vysádzať do skaliek, suchých múrikov aj nádob. Rastie bez problémov na akejkoľvek priepustnej pôde na slnku aj v polotieni. Kvitne v máji. V kvete má výšku 8-12 cm.
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana clusii „Alba“ – bielokvetá forma horca Clusiovho. Kvitne v apríli až máji, výšku má 7-8 cm. Vysádzame na slnečné ale nie úpalové stanovište do substrátu s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a neutrálnej drviny.
Gentiana sino-ornata „Eugen’s Allerbester“ – zaujímavá plnokvetá forma horca čínskeho. Vyžaduje neustále vlhkú, kyslú pôdu, svetlé stanovište ale chránené pred poludňajším úpalom. V substráte prídavok kyslej rašeliny a ťažšej nevápenatej zeminy. Kvitne koncom septembra a v októbri veľkými sýto modrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek s úzkymi listami. Rastlina má výšku okolo 10 cm
Geranium sessiliflorum var.nigrum – pochádza z Nového Zelandu. Je to nenáročná skalnička na slnko a sucho. Má síce len drobné biele kvety ale zato veľmi dekoratívne tmavohnedé listy. Kvitne od mája do júla. Vytvára bohaté trsy čokoládovo hnedých listov vysoké 4-6 cm.
Globularia cordifolia – rastie v Alpách a horách južnej Európy. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustný substrát s vápencovou drťou. Najlepšie ak môže zo špáry porastať skaly. Kvitne v máji. Výška koberca je 2-3 cm, kvety má na stonkách vysokých okolo 5 cm.
Globularia valentina pochádza zo severovýchodného Španielska. Na pestovanie je nenáročná. V skalke ju pestujeme na slnečnom mieste v priepustnej pôde. Kvine v máji až júni. V kvete dosahuje výšku 15-20 cm.
Haberlea rhodopensis – pochádza z Balkánu. Vysádzame ju do skalných štrbín odvrátených od slnka do šikmých až kolmých stien skaliek. Štrbinu pre haberleu treba vyplniť priepustným humóznym substrátom. V lete ho nenechať celkom vyschnúť. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko pestovateľná dlhoveká skalnička, ktorá skalku zdobí mnohé desaťročia. Výška rastliny je okolo 10 cm. Obdobie kvitnutia má v máji až júni.
Haplopappus diplopappus – nízka kobercovitá skalnička rastie v Čile v oblasti jazera Laja v nadmorskej výške 1000- 1400 metrov. Vyskytuje sa na suchých pláňach tvorených lávovým štrkom a prachom.
V skalke ho možno pestovať na políčkach medzi kameňmi na plnom slnku. Substrát má mať dobre priepustný – zo zmesi piesku, nevápencového štrku (napríklad andezit, melafír, čadič, ryolit, lávový štrk, kremeň, žula) a malého množstva mačinovky. Vytvára tesne k zemi pritlačené koberčeky vysoké 3-5 cm. Kvitne v auguste až septembri.
Helianthemum canum ssp. balcanum – pochádza z pohorí južnej Európy. Je to kompaktný a veľmi nízky druh devätorníka. Rozrastá sa pomaly, preto sa hodí aj do menších skaliek a miniskaliek v nádobách. Pestuje sa na slnečnom suchom stanovišti s priepustným substrátom s obsahom vápnika. Má sivé plstnaté lístky. Kvitne v júni. Výška rastliny je 4 až 6 cm.
Hypericum polyphyllum – pochádza z Malej Ázie. Je to nenáročná skalnička s neskorším kvitnutím. Vysádzame ju na plné slnko, na pôdu a vlahu je nenáročná. Kvitne v júni, výška je 14 cm.
Iris suaveolens „Rubromarginata“ – miniatúrny kosatec vhodný do miniskaliek aj v nádobách na suché slnečné stanovište s priepustným substrátom. Okraje listov majú červenofialový nádych. Výška rastliny v kvete je 7-8 cm. Kvitne v apríli, často opakuje kvitnutie v októbri.
Lewisia longipetala ‘Little Mango’ – forma lewízie dlholistej s mangovo oranžovými kvetmi. Vyžaduje slnečné stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou z neutrálnej alebo kyslej kamennej drviny a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca. Kvitne od mája do júna. Výška rastliny je okolo 10 cm.
Linum capitatum – ľan hlavičkatý rastie v Apeninách a horách južnej a juhovýchodnej Európy. V prírode sa vyskytuje na suchých skalnatých stráňach v nadmorskej výške 1500 – 2300 metrov. V skalke sa vysádza na slnečné, stredne suché miesta do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Vytvára trsy vysoké v dobe kvitnutia 10-15 cm. Sivozelené prízemné listové ružice majú výšku 5-7 cm. Kvitne od mája do júla.
Oxalis squamata je endemitom strednej častií čilsko-argentínských Ánd. Rastie na holých skalnatých svahoch, v sutinách, na nízkotrávnatých vysokohorských lúkach a popri cestách. Možno ho pestovať v skalkách aj nádobách na slnečnom ale nie úpalovom a oddrenážovanom stanovišti v dobre priepustnom štrkovito-piesočnato-hlinitom substráte. Vytvára husté 5-12 cm vysoké trsíky sviežozelených trojpočetných lístkov, na ktorých sa až počas 5 mesiacov v roku vyníma množstvo tmavo ružovo-červených kvetov. V kultúre na severnej pologuli kvitne v máji až septembri. Znáša mrazy do -15 až -20 stupňov Celzia.
Papaver aurantiacum – nízky mak s roztrúseným areálom v horách južnej a strednej Európy (juh Západných Álp, Východné Alpy a Dinaridy. V prírode rastie na sutiach a skalnatých svahoch subalpínskeho a alpínskeho pásma. Vystupuje do výšky 3000 m nad morom. V kultúre sa mu darí v špárových skalkách alebo v suťoviskových častiach skaliek. Kvitne v od júna do augusta žiarivožltými kvetmi s hodvábnym leskom. Vytvára drobné trsy, v dobe kvitnutia vysoké 10-12 cm.
Phlox „Zigeunerblut“ – novší kultivar plazivého floxu s kvetmi výraznej červenej farby. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, priepustnú pôdu a stredne sucho. Kvitne v apríli až máji. Vytvára husté vankúšiky vysoké v období kvitnutia okolo 5 cm.