Iris sibirica „Ego“ – výrazne modrý kultivar kosatca sibírskeho. Vysádza sa na okraje jazierok a potokov na slnko, rastie aj v normálnej suchej pôde v kvetinových záhonoch. Kvitne v máji až júni, výška je okolo 70 cm.
Linum alpinum – ľan alpský je európsky druh. Rastie v Alpách , Pyrenejách, Karpatoch v horských oblastiach na slnečných suchých lúkach a skalnatých stráňach. V záhradách je vysádzaný do skaliek aj trvalkových záhonov. Vyhovujú mu slnečné polohy a suchšia ,vápenatá, priepustná pôda. Vytvára jemnolisté trsy vysoké 15-30 cm. Kvitne v máji až júli.
Lithodora diffusa – pochádza z juhozápadnej Európy. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, sucho a dobre priepustný substrát s neutrálnou drťou. Kvitne v máji, výšku má okolo 5-10 cm.
Lithodora oleifolia – Je endemitom východných španielskych Pyrenejí, kde sa vyskytuje na malej rozlohe v skalnatej oblasti blízko Figueras. Patrí do čeľade boraginaceae (borákovité). Jej prirodzeným prostredím sú slnečné skalnaté svahy. Preto v záhradách sa jej veľmi dobre darí v skalkách a suchých múrikoch alebo na vyvýšených záhonoch na plnom slnku. Dobre znáša aj suchšie podmienky a vysoké letné teploty. Vyhovuje jej bežný priepustný substrát. Je to pomaly sa rozrastajúci stálozelený poloker s výškou okolo 10 cm s tmavozelenými lesklými listami pripomínajúcimi listy olivovníka. Kvitne v máji až júni blankytne modrými trubkovitými kvetmi. Je to zriedkavejšie pestovaná ale dlhoveká, krásna a nenáročná skalnička.
Mimulus ringens – pobrežná a močiarna rastlina pochádzajúca z východných a centrálnych území Severnej Ameriky. Je vhodná na plytké okraje jazierok a potôčikov na slnko aj do polotieňa. Kvitne v júni až júli. Dorastá do výšky okolo 80 cm. Vyhovuje jej hĺbka vody 0-10 cm.
Moltkia petraea – moltkia skalná je endemitom balkánskych pohorí od Chorvátska až po severné Grécko. Táto polokrovitá skalnička rastie v prírode na výslnných teplých skalnatých vápencových svahoch a útesoch, preto aj v záhrade ju vysádzame na slnečné teplé a suché, dobre oddrenážované miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustného substrátu. Kvitne koncom mája až v júni. Dorastá do výšky 15-20 cm.
Myosotis scorpioides ‚Semperflorens‘ – kultivar mokradnej nezábudky s dlhou dobou kvitnutia. Je vhodná na plytké okraje záhradných jazierok, na brehy prirodzených aj umelých potôčikov a do močariskových záhonov. Pestujeme ju na slnku aj v polotieni v hĺbke vody 0-5 cm. Kvitne od mája do septembra. Vysoká je 10-15 cm.
Omphalodes verna – nízka pôdopokryvná trvalka, vhodná na slnko aj do polotieňa. Rastie dobre v bežnej záhradnej pôde. Kvitne v apríli až máji. Je vysoká okolo 15 cm. Sadíme ju do skaliek ale aj na predné okraje trvalkových záhonov.
Penstemon campanulatus – pochádza z juhozápadu Severnej Ameriky. Vysádzame ho na slnečné stanovište s priepustným substrátom s neutrálnou drťou. Kvitne v máji, má výšku okolo 15 cm.
Penstemon virens – pochádza zo Severnej Ameriky zo štátov Colorado a Wyoming. Rastie v horách na skalnatých svahoch a suťoviskách. Hodí sa do skaliek, vyvýšených záhonov, suchých múrikov aj nádob. Potrebudje svetlé slnečné miesto, prípadne len mierny polotieň. Substrát má mať priepustný, s obsahom piesku a kamennej drviny a miesto výsadby dobre oddrenážované. Kvitne v máji blankytne modrými papuľkovitými kvetmi. V dobe kvitnutia má výšku 10-30 cm. Úzke prízemné listy sú vysoké 4-6 cm.
Phlox subulata „Emerald Cushion“ – svetlomodtý kultivar plazivého floxu na teplé slnečné stanovište. Vytvára bohatokvitnúce vankúše až koberce, vhodný je do väčších skaliek, suchých múrikov ale aj do hrantíkov na balkóny a terasy. Kvitne v apríli až máji, výšku má okolo 9 cm.
Pontederia cordata – veľmi dekoratívna vodná rastlina listami aj kvetom, pochádza zo Severnej Ameriky. Vysádzame ju do hĺbky 5-30 cm. Kvitne v júni až septembri. Výška nad hladinou je 40-50 cm.
Pulsatilla albana – farebne variabilný poniklec z Kaukazu. V skalke ho pestujeme na slnečnom suchom mieste v priepustnej pôde. Kvety môžu byť žlté, krémovo-biele a svetlejšie alebo tmavšie fialovo-modré. Kvitne v máji. Výška rastliny je do 15 cm.
Pulsatilla turczaninowii – endemický poniklec sibírskych stepí s modrými kvetmi. Vyžaduje slnečné suchšie miesto v skalke a priepustnú hlinitopiesočnatú pôdu. Kvitne v apríli až máji. Dosahuje výšku 15-20 cm.
Scilla bifolia – scila dvojlistá rastie v Európe a juhozápadnej Ázii. V prírode rastie na vlhších stanovištiach s humóznou, úživnou hlinito-piesočnatou pôdou na lúkach aj v listnatých lesoch.
V záhrade ju možno pestovať v skalkách, trvalkových záhonoch aj v nádobách. Vyhovuje jej slnko aj polotieň a bežná vlhšia záhradná pôda. Kvitne v marci až apríli. Je vysoká 6-8 cm.
Tulipa humilis ‚Little Beauty‘ – nízky botanický tulipán s farbami slovenskej trikolóry: biela modrá červená. Je nanáročný na pestovanie. Cibuľky sa vysádzajú sa na plné slnko do priepustnej hlinito-piesčitej pôdy. Hodí sa do skaliek, vyvýšených záhonov, nádob alebo na predné okraje kvetinových záhonov. Je vysoký 10-12 cm. Kvitne v apríli.
Tulipa humilis „Alba Caerulea Oculata“ – krásny malý biely tulipán s tmavomodrým stredom. Je vhodný do skaliek aj nádob. Vyžaduje plné slnko a dobre priepustnú piesčitohlinitú pôdu. Je vysoký 10-15 cm. Kvitne v apríli.
Veronica armena – veronika arménska rastie v prírode na svahoch horských lúk a na suťoviskách na Kaukaze a v horských oblastiach Arménska. Je vhodná do skaliek a suchých múrikov, skaliek v nádobách a na vyvýšené záhony na slnečné suchšie miesta. Je to nenáročná mrazuvzdorná skalnička, rastie v bežnej priepustnej záhradnej pôde. Vytvára vankúšovité trsy vysoké okolo 10 cm. Kvitne v apríli až máji.
Veronica gentianoides – rastie na Kaukaze, Kryme, v Malej Ázii a Iráne. V prírode sa vyskytuje v horách na vlhkých lúkach, okrajoch lesov a v riedkych krovinatých porastoch od horského až po alpínske pásmo až do nadmorskej výšky 3000 metrov. V záhradách sa pestuje v skalkách a trvalkových výsadbách. Vysádza sa na slnko (nie však na úpalové miesta) alebo do polotieňa. Substrát potrebuje rovnomerne vlhký a priepustný. Vytvára trsy vysoké okolo 30 cm, ktoré bohato kvitnú dlhými súkvetiami veľmi svetlomodrých kvetov. Kvitne v apríli až máji.
Veronica liwanensis – nízka, plazivá veronika pôvodom zo západnej Ázie a Kaukazu. Patrí ku skalničkám, ktoré dobre znášajú zošľapávanie podobne ako tymiány preto je vhodná medzi šľapáky, do štrbín schodov a iné často šľapané miesta v skalke. Vyžaduje slnko a dobre priepustný substrát. V kvete má výšku do 4 cm. Kvitne v máji až júni.
Veronica prostrata „Nana“ – rastie v Európe. V skalke ju pestujeme na plnom slnku. v akomkoľvek priepustnom substráte na vlahu je nenáročná, dobre znáša sucho. Kvitne v máji, výška je do 5 cm.
Veronica teucrium ‚Knallblau‘ – Veronika s najkrajšie sfarbenými modrými kvetmi. Botanický druh Veronica teucrium rastie v strednej a východnej Európe a v Malej Ázii. Kultivar ‚Knallblau‘ sa vyznačuje nádherne azúrovo modrými kvetmi usporiadanými v kláskovitých súkvetiach. Na pestovanie je celkom nenáročná. Rastie dobre v každej bežnej priepustnej záhradnej pôde na slnku alebo v ľahkom polotieni. Pôda by nemala byť príliš suchá. Vytvára trsy vysoké 15-30 cm. Kvitne v máji až júli. Spätný rez po odkvitnutí podporí opakovanie kvitnutia koncom leta.
Veronica thessalica – nádherná nízka veronica tesálska je endemitom tesálskeho Olympu, kde rastie na vápencových sutiach v nadmorskej výške 2000-2900 metrov. V skalke vyžaduje slnečné stredne suché stanovište a priepustný minerálny substrát s vysokým podielom vápencovej drviny. Kvitne v apríôi až máji sýtomodrými kvetmi v hlávkovitých súkvetiach.. Vytvára koberčeky vysoké 5-7 cm.