Edraianthus dinaricus je endemitom hôr nad pobrežím Jadranu v Chorvátsku. Rastie tu v štrbinách vápencových skál na slnečných skalnatých svahoch. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách medzi vápencové kamene alebo priamo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, štkovitý substrát a dobrý odtok vody. Vytvára nízke trsíky tenkých striebristo-zelených trávovitých listov. Fialovomodré kvety sú na stonkách dlhých 2-3 cm jednotlivo. Kvitne koncom mája a v júni.
Edraianthus graminifolius – je rozšírený v horách Balkánu, kde rastie na slnečných skalnatých svahoch. V skalke sa mu darí na slnečnom ale nie úpalovom mieste. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Vytvára trsíky vysoké okolo 10-12 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Eichhornia crassipes – vodný hyacint pochádza z povodia Amazonky. Je to plávajúca rastlina, ktorá má zvláštne mechúrikovite zhrubnuté stonky, vďaka ktorým pláva na hladine. Kvitne v júli až septembri. Je vysoká zvyčajne 15-20 cm, ale výška je premenlivá podľa obsahu živín. Potrebuje hĺbku vody aspoň 5 cm a viac a priame slnko.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Globularia incanescens je endemitom severných Apenín. Rastie na slnečných kamenitých svahoch a v puklinách skál. Je to krásna nízka gulička, ideálna do skaliek, suchých múrikov aj miniskaliek v nádobách. Vyžaduje suchšie miesto kde je slnko po väčšinu dňa. Substrát má byť dobre priepustný s prídavkom ostrej vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni pôvabnými svetlofialovými huňatými súkvetiami. Rozrastá sa pomaly. Vysoká je len okolo 4-5 cm.
Haberlea rhodopensis – pochádza z Balkánu. Vysádzame ju do skalných štrbín odvrátených od slnka do šikmých až kolmých stien skaliek. Štrbinu pre haberleu treba vyplniť priepustným humóznym substrátom. V lete ho nenechať celkom vyschnúť. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko pestovateľná dlhoveká skalnička, ktorá skalku zdobí mnohé desaťročia. Výška rastliny je okolo 10 cm. Obdobie kvitnutia má v máji až júni.
Horminium pyrenaicum – šalvijka pyrenejská rastie v juhozápadnej Európe v Pyrenejách, JZ Alpách a Apeninách. Vyskytuje sa na horských lúkach, skalnatých svahoch aj v riedkych lesoch horského a subalpínskeho pásma hlavne na vápencoch. Je vhodná do skaliek aj korýt na slnečné ale nie príliš suché a úpalové miesta. Obľubuje vápenaté priepustné pôdy. Vytvára trsy vysoké v dobe kvitnutia 15-25 cm. Kvitne v máji až septembri. Sfarbenie kvetov je variabilné od svetloružovej až po tmavo modrofialovú.
Horminium pyrenaicum (modrofialové) – rastie vo vysokých pohoriach juhozápadnej Európy, centrálnych Alpách a v Apeninách. Najmä na vápencovom podloží. V prírode sa vyskytuje na skalnatých stráňach v spoločenstvách horských lúk a pasienkov. V skalke je to vďačná a na pestovanie nenáročná skalnička. Vysádza sa na svetlé ale nie úpalové alebo príliš suché miesto do priepustného a výživnejšieho substrátu. Kvitne od júna do augusta na stonkách vysokých 10- 25 cm.
Hosta venusta – pochádza z východnej Ázie. Vysádzame ju do polotieňa až tieňa. Na pôdu je nenáročná. Kvitne v júli až auguste. V kvete dosahuje výšku 30 cm.
Iris barbata Nana ‚Music Box‘ – kultivar nízkeho veľkokvetého kosatca. Je vhodný do väčších skaliek aj trvalkových záhonov. Na pestovanie je nenáročný. Potrebuje dostatok slnka a bežnú záhradnú priepustnú pôdu. Kvety tohto kultivaru majú jemnú kombináciu pastelových odtieňov krémovej a svetlo fialovej. Kvitne v apríli až máji. Je vysoký 20-30 cm.
Iris ensata „Ruby King“ – pekná a nenáročná zamatovo fialová odroda kosatca japonského na brehy jazierok a potôčikov alebo do mokradných záhonov. Bohato kvitne na slnečných miestach, znáša však aj mierny polotieň. Hĺbka vody pre tento kosatec môže byť 0-5 cm. Kvitne v júni. Dosahuje výšku 50-80 cm.
Iris kaempferi „Director Quenet“ – bielo žíhaný modrofialový kosatec vhodný na plytké okraje jazierok, brehy potôčikov, do koreňových čistiarní a mokradných záhonov. Vyžaduje slnečné miesto a trvalo podmočený substrát, ktorým môže byť aj riečny štrk zaplavený vodou. Hĺbka vody pre tento vodný kosatec môže byť od 0 do 5 cm.
Iris kaempferi „Light at Dawn“ – krásna biela odroda japonského vodného kosatca s vlnitým fialovo lemovaným okrajom kvetov na slnečné miesta okrajov jazierok do hĺbky vody 0-5 cm. Kvitne v júni až júli, má výšku okolo 90 cm.
Iris kaempferi „Prairie Bluemoon“ – krásna odroda japonského vodného kosatca na slnečné miesta okrajov jazierok do hĺbky vody 0-5 cm. Kvitne v júni až júli, výškú má okolo 90 cm.