Kalmia latifolia – kalmia širokolistá pochádza z hôr východnej časti USA. Je to menej známy ker príbuzný s rododendrónmi s bohatými súkvetiami zaujímavých balónkovitých kvetov, ktoré sú svetloružové až biele. Dnes je vyšľachtených viacero kultivarov s kvetmi rôznych odtieňov ružovej až po tmavočervenú a aj s rôznou farebnou kresbou vnútri kvetu. Kalmia má podobné nároky na pestovanie ako rododendróny. Sadíme ju do rašelinového substrátu do polotieňa ale pri dostatku vlahy dobre prosperuje aj na slnku. Oproti rododendrónom lepšie znáša suchá a teplo. Kvitne koncom mája až v júni. V jej domovine tvorí pomerne mohutné kry vysoké aj cez 3 metre. V európskych podmienkach v našich záhradách rastie pomaly zvyčajne len do 1,5-2 metrov.
Leontopodium alpinum – plesnivec alpínsky rastie vo vápencových pohoriach Európy, pre ktoré je ich neodmysliteľným symbolom. Je rozšírený v subalpínskom a alpínskom pásme na alpských lúkach, sutiach a v puklinách skál v nadmorskej výške 1800-3000 m. Patrí k najobľúbenejším skalničkám. Vyžaduje dobrú drenáž, priepustný vápencový substrát, svetlé ale nie úpalové a príliš suché stanovište. Výška v kvete je 10-15 cm. Kvitne od konca mája do augusta.
Leontopodium nivale – plesnivec snežný rastie v talianskych Abruzzách , v Bulharsku na Pirine, v Dinárskych vrchoch v Chorvátsku, v Macedónsku a Srbsku. V prírode rastie na alpských lúkach, na skalách aj v sutiach vždy len na vápencoch. Od Leontopodium alpinum sa líší významne morfologicky, ale aj nárokmi na pestovanie v skalke. Je nižší, intenzívne plstnatý na celom povrchu rastliny a jeho listy sú širšie, tuhšie a viac strieborné. Je menej náchylný na vyhnívanie než plesnivec alpínsky. Vyžaduje dobre priepustný vápencový substrát, svetlé a nie príliš suché stanovište. Výhodné je pestovanie aj priamo v travertíne. Vhodný je odklon od slnka alebo pritienenie v odpoludňajších hodinách vrhnutým tieňom. Vysádza sa do skaliek aj do korýt. Výška v kvete je 5-10 cm. Doba kvitnutia trvá od júna do septembra.
Leucanthemopsis alpina rastie v horách Európy v Pyrenejách, Alpách, Apeninách a Západných Karpatoch, kde sa vyskytuje v subalpínskom a alpínskom stupni. V skalke túto pôvabnú nízku margarétku vysádzame na slnečné ale nie úpalové a príliš suché miesta s dobre priepustným substrátom. Kvitne v júni až auguste. Výška je okolo 8-12 cm.
Leucojum aestivum – bledula letná je cibuľovina rastúca aj v našej prírode v lužných spoločenstvách. Darí sa jej v polotieni aj na slnku na vlhkých pôdach bohatých na humus. Doba kvitnutia je máj až jún. Dorastá do 25-30 cm. Bleduľu letnú možno pestovať aj na vlhkých okrajoch jazierok s nulovou hĺbkou vody.
Leucojum vernum – bleduľa jarná rastie v južnej a strednej Európe na vlhkých lúkach a vo vlhkých lužných lesoch. V záhradách sa pestuje v polotieni v hájnych partiách, na vlhších miestach v skalkách alebo pri jazierkach. Kvitne koncom februára až v marci. Je vysoká 15-20 cm.
Lewisia cotyledon „Alba“ – lewízia s bielymi kvetmi a belavým okrajom listov. Vyhovuje jej slnečné ale nie úpalové stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi dobre priepustným minerálnym substrátom bez obsahu vápenca. Kvitne od konca apríla až do júna. Výška rastliny je okolo 15 cm.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Lewisia tweedyi „Alba“ – bielokvetá forma. Lewisia tweedyi pochádza z juhozápadu USA, kde rastie v riedkych borovicových lesoch v kyslej borovicovej hrabanke na žulovom podloží. V skalke sa preto treba snažiť vytvoriť podobné prostredie. Má rada slnečnú svetlú polohu ale nie popoludňajší úpal. Substrát má byť kyslý, dobre priepustný a miesto výsadby dobre oddrenážované. V zime je vhodná ochrana pred nadmernou vlhkosťou. Možno ju pestovať aj v miniskalkách v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Vytvára ružice vysoké okolo 10-15 cm.
LiIlium formosanum – nízka ľalia s veľkými kvetmi pochádza z Taiwanu. Darí sa jej na slnku až v polotieni v dobre priepustnej mierne kyslej až neutrálnej pôde. Kvitne koncom augusta až začiatkom októbra. V zime potrebuje kryť pred mokrom. Dorastá do výšky 25 až 30 cm.
Lysichiton camtschatcensis – rastie na Kamčatke, vo východnej Sibíri a v Japonsku. Vysádzame ho na okraje jazierok alebo potôčkov do hĺbky vody 0-3 cm. Väčšie zatopenie, hlavne v zime mu neprospieva. Kvitne v apríli až máji. V období kvitnutia má výšku 20 cm, trs listov v lete dorastá do výšky až 50-70 cm..
Magnolia grandiflora – magnólia veľkokvetá je stálozelená magnólia pôvodom z juhovýchodu USA. Vyznačuje sa až 20 cm dlhými lesklými kožovitými listami, ktoré zostávajú na strome aj v zime a obrovskými silne voňajúcimi bielymi kvetmi s priemerom až do 30 cm. Kvety sa otvárajú postupne v lete od júna do augusta. Magnólia grandiflora sa vysádza ako solitér a do skupinových výsadieb na teplejšiu chránenú polohu na slnku. V chladnejších polohách sú vhodné napríklad miesta pred múrmi a stenami orientovanými na juh. V teplých nížinách a vinohradníckych polohách takúto ochranu nepotrebuje. Svojim habitusom, leskými listami a veľkými voňavými kvetmi sa stáva dominantou záhrady.
Magnólia sieboldii – krásna magnólia s nezvyčajnými kvetmi pochádza z juhovýchodnej Áazie a Japonska.. Rastie ako väčší ker alebo menší strom vysoký 3-5 metrov. Kvety s melónovou vôňou sa začínajú otvárať od neskoršej jari a postupne rozkvitajú až dopolovice leta. Dozreté veľké semeníky sýtočervenej farby pôsobia tiež veľmi dekoratívne. Vysádza sa na slnečné miesta aj do polotieňa. Je vhodná aj do menších záhrad a do predzáhradok. Uplatní sa v zmiešaných výsadbách aj ako solitér.
Magnolia stellata – magnólia hviezdokvetá pôvodom z Japonska je menšia krovitá magnólia vhodná aj do malých záhrad a predzáhradok. Vyhovuje jej bežná záhradá pôda s neutrálnou až mierne kyslou reakciou a slnečná až polotienistá poloha. Vytvára viacero kmeňov. Kvitne skoro, koncom marca až začiatkom apríla ešte pred olistením veľkým množstvom veľkých bielych jemne voňajúcich kvetov.
Menyanthes trifoliata – pôvodný európsky druh, patrí medzi liečivé a chránené rastliny. Je nižšieho vzrastu, okolo 20-30 cm, preto sa hodí na breh, z ktorého sa pozeráme do jazierka. Sadíme ju na slnko aj do polotieňa do hĺbky 0-30 cm. Je dekoratívna výrazným trojpočetným listom aj bieloružovkasými súkvetiami, ktoré sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája.
Minuartia parnassica – je nízka kobercovitá skalnička pôvodom z Grécka a Albánska. Potrebuje slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s obsahom vápenca. Najlepšie je ju vysadiť do otvoru v travertíne, ktorý potom porastá hustým sýtozeleným nízkym koberčekom. Kvitne koncom mája až v júni drobnými hviezdicovitými bielymi kvetmi. Výšku má do 2 – 3 cm.
Myosotis palustris „Alba“ – nezábudka močiarna s bielymi kvetmi. Vysádzame ju na okraje jazierok a potôčkov do hĺbky vody 0-5 cm na slnko aj do polotieňa. Kvitne opakovane od mája do septembra. Je vysoká 15-20 cm.
Narcissus cyclamineus „Cotinga“ – voňavý narcis zo skupiny botanických narcisov. Korunka je čistobiela, jej okvetné lístky smerujú výrazne dozadu. Úzka rúrka je jemnej marhuľovej farby. Je vhodný do skaliek aj záhonov, na slnko aj do ľahkého polotieňa. Kvitne v apríli až máji. Je vysoký 25 cm.
Nirembergia repens – pôvodom juhoamerická skalnička. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu, stredne sucho a substrát s vyšším podielom neutrálnej kamennej drviny. Kvitne v júni až júli. Je to kobercovitá len 4 cm vysoká rastlina.
Nymphaea ‚Hermine‘- hojne kvitnúce stredne vzrastné lekno so stredne veľkými šálkovitými kvetmi pre hĺbku 50-100 cm. Je vhodné do malých a stredne veľkých jazierok.
Nymphaea „Gloire du Temple-sur-Lot“ – biely plnokvetý kultivar lekna s chryzantémovitými kvetmi do hĺbky vody 40-60 cm. Je stredne rozrastavý, vhodný do stredných a veľkých jazier.
Nymphaea „Gonnere“ – krásna plnokvetá odroda lekna. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím až do veľmi neskorej jesene. Je stredne vzrastná, vhodná do hĺbok 40-70 cm.