Dianthus drenovskianus – pochádza z oblasti Bajkalu. Je to krásny nízky kompaktný klinček. Vysádza sa do skaliek, suchých múrikov a korýt. Vyžaduje slnko po väčšimu dňa a dobre priepustný substrát. Vytvára husté kompaktné vankúšiky vysoké do 4 cm. Rozrastá sa pomaly. Kvitne koncom apríla a v máji.
Dianthus freynii – je endemitom Dinárskych vrchov v Hercegovine. V prírode rastie na vápencových skalách a kamenitých svahoch v nadmorskej výške 1900 až 2200 metrov. Vysádza sa do skaliek, suchých múrikov a korýt. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a dobre priepustný substrát s vápencovou drvinou. Vytvára husté kompaktné vankúšiky vysoké v dobe kvitnutia 4-7 cm. Rozrastá sa pomaly. Kvitne v máji až júni.
Dianthus gratianopolitanus „Tiny Rubies“ – plnokvetý kultivar nizkeho klinčeka, je nenáročnou skalničkou na slnečné suchšie stanovište . Na pôdu je nenáročný. Rastie dobre v bežnej záhradnej zemine. Kvitne v máji. Mimo dobu kvitnutia je dekoratívny hustými sivomodrými vankúšmii listov. V kvete dosahuje výšku 12 cm.
Dianthus haematocalix ssp. pindicola – nízky tmavo ružový klinček rastie v Albánsku, Macedónsku a Grécku na skalnatých hrebeňoch a svahoch. V skalkách ho vysádzame na plné slnko do priepustnej štrkovitej pôdy. Výborne znáša sucho a úpal. Je vhodný aj do nádob a na výsadbu priamo do poréznych kameňov. Výtvára kompaktné sivomodrozelené mierne pichľavé bochníčky. Kvitne koncom mája až v júni. Výšku má okolo 4 cm.
Dianthus microlepis – klinček bulharský je balkánskym endemitom. Rastie v bulharských horách a na juhu bývalej Juhoslávie. Vyžaduje chudobnú kyslú pôdu a sucho. V záhrade ho vysádzame do skaliek a miniskaliek v nádobách na slnečné suché miesta. Svojou výškou okolo 3 cm sa radí medzi najmenšie klinčeky.
Dianthus myrtinervius – pochádza z hôr Macedónska, kde rastie na kamenitých svahoch. Tento miniatúrny klinček aby si zachoval svoj nízky a kompaktný vzrast vyžaduje chudobnú pôdu a suchú slnečnú polohu. Uplatní sa v malých skalkách a miniskalkách v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Vytvára koberčeky vysoké len do jedného centimetra.
Dianthus pavonius rastie v Západných Alpách a Pyrenejách v subalpínskom a alpínskom stupni na skalnatých stráňach na silikátovom aj vápencovom podloží. V skalke sa vysádza na slnečné ale nie úpalové miesta alebo do ľahkého polotieňa. Substrát má byť dobre priepustný. Vyznačuje sa pomerne veľkými kvetmi rôznych ružových odtieňov s modrosivým očkom. Zospodu sú okvetné lístky béžovo žlté. Je vysoký 5-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Dianthus sternbergii – klinček sternbergov je endemitom Julských Álp, kde rastie na suchých skalnatých stráňach. V skalke sa mu darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou s prídavkom vápencovej drviny. Kvitne od júna do septembra veľkými svetloružovými kvetmi, ktoré majú veľmi intenzívnu klinčekovú vôňu. V kvete má výšku okolo 10 cm.
Dianthus superbus – klinček pyšný rastie na trávnatých svahoch v horách Európy. Vyznačuje sa veľkými veľmi jemne strihanými okvetnými lístkami a silnou klinčekovou vôňou. Sadíme ho do priepustnej pôdy na svetlé ale nie úpalové stanovište v skalke alebo na vyvýšené záhony. Je vápnomilný. Kvitne v júni. Dorastá do výšky 30 cm.
Digitalis purpurea – pochádza zo západnej Európy. Darí sa mu v bežnej záhradnej pôde na slnku aj v polotieni. Kvitne v júni vysokými svietivo purpurovými súkvetiami. Výška v kvete je okolo 100 cm. V prvom roku vytvorí prízemnú listovú ružicu. Kvitne až v druhom roku. Vhodný je na pozadie skalky, do kvetinových záhonov a predzáhradok .
Je to liečivá rastlina. Obsahuje nenahraditeľné glykozidy , ktoré sa využívajú na liečbu srdcovocievnych ochorení.
Dodecatheon pulchellum ‚Red wings‘ – dodekatheon spanilý pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky, kde rastie často aj na xerotermných až púštnych stanovištiach. V skalke ho sadíme na slnko aj do polotieňa do priepustného substrátu. Na jar v období kvitnutia vyžaduje veľa vlahy, s príchodom letného sucha listy žltnú a rastlina zaťahuje do pôdy. Kvitne v apríli až máji kvetmi pripomínajúcimi tvarom aj farbou kvety cyklámenu rôznymi odtieňmi ružovej až po bielu. V kvete má výšku 15-25 cm.
Dracocephalum argunense – včelník rastúci vo východnej až strednej Ázii (Čína, Mongolsko, Severná Kórea, JV Rusko) v stepných spoločenstvách na slnečných svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 30 cm. Čím je pôda chudobnejšia a suchšia tým je rastlina nižšia a kompaktnejšia. Kvitne v júni až júli modrými hluchavkovitými kvetmi. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Dracocephalum bullatum – včelník pochádzajúci z Číny. Vyskytuje sa v stepných spoločenstvách na slnečných kamenitých svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 20 cm. Kvitne v júni až júli veľkými hlávkami modrofialovych hluchavkovitých kvetov. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Drosanthemum hispidum – sukulentná skalnička na plné slnko a sucho, nenáročná. Sadíme ju do piesčito-štrkovitého substrátu na dobre drenážované miesto. V období vegetácie jej doprajeme viac vlahy. V zime jej zabezpečíme suchý kryt. Veľmi bohato kvitne nepretržite od konca apríla do mrazov. Výška je okolo 7-9 cm.
Echinocereus reichenbachii – mrazuvzdorný kaktus pôvodom z púštnych oblastí severu Mexika a juhu USA . Vystupuje do nadmorskej výšky 1500 metrov. V skalke vyžaduje slnko po väčšinu dňa, sucho, priepustný piesočnato-štrkovitý substrát a dobrú drenáž. Kvitne v júni. Dorastá do výšky okolo 10-15 cm.
Erinus alpinus – drobná skalnička z Álp. Výborne sa darí aj v nížinách na slnečnom stanovišti aj v polotieni na akejkoľvek priepustnej pôde. Kvitne v máji ružovými, bielymi alebo fialovými kvetmi. V kvete má výšku 7-10 cm.
Escobaria sneedii var. leei pochádza zo Severnej Ameriky, kde sa vyskytuje roztrúsene na púšti Chihuahua. Rastie na hrebeňoch vápencových hôr v puklinách skál na sever orientovaných svahoch, zriedkavo aj na plytkých kamenitých vápencových pôdach s riedko rastúcimi krovinami v nadmorskej výške 1400-1800 metrov.
V našich podmienkach je tento zaujímavý krásny kaktus mrazuvzdorný, odolný a dobre pestovateľný. Pestuje sa v skalkách spolu s inými mrazuvzdornými sukulentami. Skalka musí byť dobre oddrenážovaná, s veľmi dobre priepustným štrkovito-piesočnatým substrátom. Pre pomalý kompaktný rast je veľmi vhodný aj do miniskaliek v nádobách, kde sa kombinuje s inými sukulentmi s podobnými nárokmi. Prirastá skutočne veľmi pomaly tým, že pribúdajú nové drobné husto nahlúčené telá a stredové najstaršie kmene sa pomaly zväčšujú. Pri veľmi starých jedincoch môže byť v jednom trse aj viac než sto kmeňov. Celý kaktus je husto pokrytý veľmi krátkymi mäkkými bielymi ostňami. Kvitne v apríli až máji ružovo-hnedými kvetmi na vrcholoch kmeňov. Plody sú zelené až červené. Staršie trsy môžu niekedy dosahovať výšku okolo 25 cm, ale väčšinou sú nižšie okolo 10 cm .
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana angustifolia „Eisberg“ je ozajstným skvostom medzi skalničkami. Je to bielokvetá forma horca úzkolistého pôvodom v západných Alpách, ktorý má bežne tmavo horcovo modré kvety. Na jeho snehobielych kvetoch je ľahký tyrkysovomodrý nádych. Na vhodnom stanovišti v skalke sa pestuje pomerne ľahko. Potrebuje dopoludňajšie slnko, a rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, ktorý by mal byť humóznejší a dobre priepustný. Kvitne v apríli až máji. Dorastá do výšky 10-12 cm.
Gentiana asclepiadea „Rosea“ – horec luskáčovitý – forma s ružovými kvetmi. Vhodný je do väčších skaliek a do trvalkových záhonov. Vysádza sa na slnko alebo do polotieňa do bežnej priepustnej záhradnej pôdy. Vytvára bohaté trsy vysoké 30-40 cm. Kvitne v júli až septembri bielymi kvetmi s s ružovými pruhmi.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana newberryi – horec pôvodom zo západu Severnej Ameriky, vytvára trsy vysoké asi 12 cm, kvitne koncom augusta až v septembri. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a humóznu zeminu s rašelinou a pieskom.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.