Gentiana verna – horec jarný rastie vo vysokých horách Európy a Ázie. V prírode rastie v subalpínskom pásme až do výšky 2600 metrov nad morom na vlhkých alpských nízkostebelných lúkach a skalnatých svahoch v štrbinách skál. Patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie skalničky aj keď pestovanie v záhrade v nížine vyžaduje už viac skalničkárskeho umenia. Skalničkári so záhradami vo vyššej nadmorskej výške ho pestujú bez väčších problémov. Je skutočnou pýchou každej skalky nielen svojou krásou ale svedčí aj o pestovateľských schopnostiach majiteľa skalky. Horec jarný potrebuje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. Vytvorí sa zo zmesi listovky, mačinovky, ostrého piesku a drobnej kamennej drviny. V skalke horec jarný sadíme na východné expozície. Pestovať ho možno aj v miniskalke v nádobe, ktorú treba umiestniť na dopoludňajšie slnko. Vytvára malé trsy až koberčeky, vysoké v dobe kvitnutia 6-8 cm. Kvitne v apríli až máji azúrovo modrými kvetmi s bielym stredom.
Globularia meridionalis – vyskytuje sa v horách Balkánu, Apeninách a juhovýchodných Alpách. V prírode rastie na vápencoch na kamenitých stráňach a skalách. Vystupuje až do výšky 2800 metrov nad morom.
Vysádza so do skaliek a suchých múrikov na slnečné suchšie miesta do priepustného substrátu s vyšším podielom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly, preto je vhodná aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára kompaktné nízke koberčeky z tuhých lesklých tmavozelených listov. Kvitne na stonkách vysokých 1-4 cm svetlomodrými guľovitými súkvetiami. Kvitne dlho od mája až do júla.
Grusonia clavata – zimovzdorný kaktus. Je endemitom Nového Mexika na juhozápade USA. Vyskytuje sa v púštnych, polopúštnych, stepných biotopoch a v riedkych borovicovo – borievkových krovinatých porastoch v nízkych a stredných nadmorských výškach. Znáša mrazy až do -28 stupňov Celzia. Pestujeme ho na suchých slnečných skalkách s dobrým odtokom vody v priepustnom štrkovito-piesčitom substráte. Kvitne v júni, veľkými žltými kvetmi. Vytvára nízke kríčky (10-15 cm). Biele pichliače sú pri báze výrazne rozšírené a ploché.
Haplopappus diplopappus – nízka kobercovitá skalnička rastie v Čile v oblasti jazera Laja v nadmorskej výške 1000- 1400 metrov. Vyskytuje sa na suchých pláňach tvorených lávovým štrkom a prachom.
V skalke ho možno pestovať na políčkach medzi kameňmi na plnom slnku. Substrát má mať dobre priepustný – zo zmesi piesku, nevápencového štrku (napríklad andezit, melafír, čadič, ryolit, lávový štrk, kremeň, žula) a malého množstva mačinovky. Vytvára tesne k zemi pritlačené koberčeky vysoké 3-5 cm. Kvitne v auguste až septembri.
Heteroteca jonesii – pochádza z USA z juhozápadu štátu Utah, kde rastie vzácne na skalách a jemných sutiach v nadmorskej výške 1500 až 2700 metrov. Zatiaľ je to pomerne málo rozšírená skalnička ideálna na suché až úpalové miesta v skalke. Vhodná je aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára nízke husté striebornozelené koberčeky kopírujúce terén. Vyžaduje plné slnko, sucho, dobrú drenáž a minerálny priepustný substrát len s minimom humusovej zložky. Kvitne dlho od konca apríla až do júna. Výška rastliny je 2 cm.
Iris reticulata ‚Katharine’s Gold‘ – vzácny krémovo žltý kultivar kosatca sieťkovaného. Vysádza sa do skaliek, na vyvýšené záhony a do nádob. Vyžaduje slnečné miesto s dobrým odtokom vody a priepustný hlinito-piesočnatý substrát. Kvitne koncom februára a v marci veľkými kvetmi na krátkych stonkách. Úzke listy vyrastajú po odkvete a sú vysoké 20 – 30 cm.
Iris reticulata ‚J.S. Dijt‘ – kultivar nízkeho skalkového kosatca sieťkovaného s bordovými kvetmi. Vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu. Je vhodný do skaliek, na zvýšené záhony alebo do nádob. Kvitne v marci. V období kvitnutia je vysoký 10-15 cm.
Iris reticulata ‚Polar Ice‘ – vzácny bielokvetý kultivar nízkeho skalkového kosatca sieťkovaného. Kvety sú čisto biele, len faly zdobí jemné modré žilkovanie a stredový žltý prúžok. Vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu. Je vhodný do skaliek, na zvýšené záhony alebo do nádob. Kvitne v marci. V období kvitnutia je vysoký 10-15 cm.
Iris reticulata ‘Blue Hill’ – tmavo fialovomodrý kultivar kosatca sieťkovaného. Faly majú bielo -žltú kresbu. Rozkvitá s prvými skorými jarnými cibuľovinami ešte koncom zimy. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za niekoľko rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris reticulata ‘Clairette’ – krásny kultivar kosatca sieťkovaného so svetlomodrým dómom a kontrastnými tmavo kobaltovými falmi s bielou škvrnou. Nežnými kvetmi ozdobí skalku ešte pred príchodom jari. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za pár rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris reticulata ‘Fabiola’ – tmavo kobaltovo modrý kultivar kosatca sieťkovaného. Faly majú výraznú bielu kresbu. Rozkvitá s prvými skorými jarnými cibuľovinami ešte koncom zimy. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za niekoľko rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris reticulata „Frozen Planet“ – sfarbenie kvetov tohto kultivaru kosatca sieťkovaného skutočne pripomína farby ľadovca. Patrí ku vzácnejšie pestovaným kultivarom. Vynikne na skalkách, vyvýšených záhonoch alebo v nádobách. Vyžaduje slnečnú polohu, suchšie podmienky a priepustný hlinito-piesočnatý substrát. Kvitne vo februári až marci. V dobe kvitnutia je vysoký 10 -15 cm.
Leucojum aestivum – bledula letná je cibuľovina rastúca aj v našej prírode v lužných spoločenstvách. Darí sa jej v polotieni aj na slnku na vlhkých pôdach bohatých na humus. Doba kvitnutia je máj až jún. Dorastá do 25-30 cm. Bleduľu letnú možno pestovať aj na vlhkých okrajoch jazierok s nulovou hĺbkou vody.
Lewisia cotyledon „Alba“ – lewízia s bielymi kvetmi a belavým okrajom listov. Vyhovuje jej slnečné ale nie úpalové stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi dobre priepustným minerálnym substrátom bez obsahu vápenca. Kvitne od konca apríla až do júna. Výška rastliny je okolo 15 cm.
Lewisia cotyledon ružová – pochádza zo Severnej Ameriky (SZ Kalifornia, JZ Oregon) kde rastie na severne orientovaných skalnatých svahoch na skalách, suťoviskách, v nízkych trávnatých porastoch na skeletnatých pôdach alebo vo svetlých lesoch v nadmorských výškach od 100 do 2300 m. V skalke ju vysádzame na slnko alebo do mierneho polotieňa na stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou (krčok rastliny treba odsypať štrkom) z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca! Možno ju vysádzať aj do suchých múrikov alebo miniskaliek v nádobách. Úpalovým polohám sa pri pestovaní lewísií treba vyhýbať. V zime vyžaduje sucho, čo možno dosiahnuť umiestnením nádoby na miesto kde neprší, alebo v skalke rastlinu prikryjeme pred zimou tabuľkou skla alebo priehľadnou plastovou krabičkou od zeleniny či ovocia, ktorá nemá v dne otvory a zaťažíme ju vhodným kameňom. Kvitne v apríli až máji. Niekedy kvitnutie opakuje koncom leta. Aby lewízie dobre kvitli treba ich v období vegetácie pravidelne prihnojovať hnojivami na podporu kvitnutia. Výška rastliny v dobe kvitnutia je okolo 15 cm.
Lewisia cotyledon ružovofialová – v skalke ju vysádzame na slnko alebo do mierneho polotieňa na stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou (krčok rastliny treba odsypať štrkom) z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca! Možno ju vysádzať aj do suchých múrikov alebo miniskaliek v nádobách. Úpalovým polohám sa pri pestovaní lewísií treba vyhýbať. V zime vyžaduje sucho, čo možno dosiahnuť umiestnením nádoby na miesto kde neprší, alebo v skalke rastlinu prikryjeme pred zimou tabuľkou skla alebo priehľadnou plastovou krabičkou od zeleniny či ovocia, ktorá nemá v dne otvory a zaťažíme ju vhodným kameňom. Kvitne v apríli až máji. Niekedy kvitnutie opakuje koncom leta. Aby lewízie dobre kvitli treba ich v období vegetácie pravidelne prihnojovať hnojivami na podporu kvitnutia. Výška rastliny v dobe kvitnutia je okolo 15 cm.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Linum capitatum – ľan hlavičkatý rastie v Apeninách a horách južnej a juhovýchodnej Európy. V prírode sa vyskytuje na suchých skalnatých stráňach v nadmorskej výške 1500 – 2300 metrov. V skalke sa vysádza na slnečné, stredne suché miesta do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Vytvára trsy vysoké v dobe kvitnutia 10-15 cm. Sivozelené prízemné listové ružice majú výšku 5-7 cm. Kvitne od mája do júla.
Maihuenia poeppigii – jej domovinou sú Andy v Čile a Argentíne. V prírode rastie na suchých stanovištiach na sopečných vyvrelinách v nadmorskej výške 500-2200 m n.m.
V skalke možno pestovať tento zvláštny zaujímavý kaktus celoročne vonku na dobre priepustnom štrkovito-piesočnatom podklade. Nevadí mu ani zimné vlhko. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa. Kvitne v máji až júli. Vytvára ploché koberčeky, vysoké 3-4 cm, ktoré sa rozrastajú len veľmi pomaly.
Mimulus luteus pochádza z Čile. V prírode sa vyskytuje na brehoch horských potôčikov alebo skalách s presakujúcou vodou. Je to nenáročná vlhkomilná rastlina, ktorá kvitne veľkými žltými papuľkovitými kvetmi. Vysádza sa na okraje jazierok a potôčikov do nulovej zóny na slnko aj do polotieňa. Kvitne dlho od júna až do augusta. Dorastá do výšky 20-30 cm.
Montiopsis gayana patrí do čeľade portulacaceae. Jeho domovinou sú Andy v strednom Čile, kde rastie vo výške 500-2000 nad morom na slnečných planinách a svahoch. Uvádza sa mu mrazuvzdornosť do -5 stupňov Celzia. Kvitne hneď v prvom roku po vyklíčení. Tvorí dostatok ľahko klíčiacich semien na samoobnovu po zime. Možno ho pestovať aj v miniskalkách v nádobách, ktoré na zimu uložíme v priestore, kde neklesá teplota pod -5 stupňov. Staršie rastliny potom bohatšie kvitnú. Vyžaduje dobrú drenáž a veľmi priepustný hlinito-piesočnato-štrkovitý substrát. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa. Kvitne od polovice jari do neskorého leta tmavo magentovými kvetmi s hodvábnym leskom na stonkách vysokých okolo 12 cm. /zke listy, stonky aj kališné lístky sú jemne chlpaté. Vytvára trsy vysoké do 15 cm.
Montiopsis sericea – skalnička z čeľade portulacaceae pochádza zo stredného Čile, kde rastie v horách vo výške 500-2000 nad morom na suchých slnečných stráňach. Uvádza sa pre ňu mrazuvzdornosť do -5 stupňov Celzia. Kvitne hneď v prvom roku po vyklíčení. Tvorí dostatok ľahko klíčiacich semien na samoobnovu po zime. Možno ju však pestovať aj v miniskalkách v nádobách, ktoré na zimu uložíme v priestore, kde neklesá teplota pod -5 stupňov. Staršie rastliny potom bohatšie kvitnú. Vyžaduje dobrú drenáž a veľmi priepustný hlinito-piesočnato-štrkovitý substrát. Vysádza sa na plné slnko. Výborne znáša sucho a úpal. Kvitne od polovice jari do neskorého leta veľkými magentovými kvetmi s hodvábnym leskom. Listy sú úzke čiarkovité jemne chlpaté. Kališné lístky kvetov sú husto pokryté dlhšími striebormými chĺpkami, ktoré sa na slnku intenzívne lesknú. Vytvára kompaktné striebristé chlpaté bochníčky vysoké okolo 4-6 cm.
Mutisia oligodon – jej domovinou sú Andy v centrálnom Čile a Argentíne. V prírode rastie na plnom slnku v nadmorskej výške 1000 -1600 metrov v zníženinách medzi skalnatými hrebeňmi a na dolných častiach svahov.
V záhrade ju možno pestovať v skalke alebo na trvalkových záhonoch. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie miesto v ľahkom polotieni a priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu, v lete dostatok vlahy. Je to poliehavý poloker dorastajúci do výšky okolo 30 cm. Má kožovité, na okrajoch mierne pichľavé listy so zatočenými úponkami na koncových hrotoch. a veľké pastelovo ružové kvety. Kvitne od začiatku leta až do neskorej jesene. Odoláva mrazom do -20 stupňov Celzia aj dlhotrvajúcej snehovej pokrývke.
Narcissus „Hawera“ – malý bohato kvitnúci krémovožltý narcis. Je vhodný do skaliek aj nádob alebo na predné okraje trvalkových záhonov. Vyžaduje slnečné miesto a priepustnú hlinitopúiesčitú pôdu. Je vysoký do 25 cm, kvitne v apríli až máji.