Eriogonum ovalifolium – rastie na západe Severnej Ameriky v rôznych biotopoch na kamenitých pôdach alebo priamo na skalách.
Pestuje sa na skalkách, v suchých múrikoch alebo v nádobách na slnečných suchších miestach. Substrát má mať dobre priepustný s prídavkom kamennej drviny a piesku. Vytvára husté vankúše z tuhších oválnych drobných listov vysoké okolo 4-6 cm. Kvitne v máji až júni hlávkovitými žltými súkvetiami.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana clusii „Alba“ – bielokvetá forma horca Clusiovho. Kvitne v apríli až máji, výšku má 7-8 cm. Vysádzame na slnečné ale nie úpalové stanovište do substrátu s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a neutrálnej drviny.
Gentiana verna – horec jarný rastie vo vysokých horách Európy a Ázie. V prírode rastie v subalpínskom pásme až do výšky 2600 metrov nad morom na vlhkých alpských nízkostebelných lúkach a skalnatých svahoch v štrbinách skál. Patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie skalničky aj keď pestovanie v záhrade v nížine vyžaduje už viac skalničkárskeho umenia. Skalničkári so záhradami vo vyššej nadmorskej výške ho pestujú bez väčších problémov. Je skutočnou pýchou každej skalky nielen svojou krásou ale svedčí aj o pestovateľských schopnostiach majiteľa skalky. Horec jarný potrebuje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. Vytvorí sa zo zmesi listovky, mačinovky, ostrého piesku a drobnej kamennej drviny. V skalke horec jarný sadíme na východné expozície. Pestovať ho možno aj v miniskalke v nádobe, ktorú treba umiestniť na dopoludňajšie slnko. Vytvára malé trsy až koberčeky, vysoké v dobe kvitnutia 6-8 cm. Kvitne v apríli až máji azúrovo modrými kvetmi s bielym stredom.
Gerbera nivea – pochádza z Himalájí, kde rastie na alpínskych lúkach a okrajoch lesov v nadmorskej výške 3300-4100 m. V skalke ju sadíme na svetlé slnečné avšak nie úpalové miesta do dobre priepustného humózneho substrátu.Vytvára malé trsy lesklých zeleno – bronzových listov vysoké 7-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Helianthemum canum ssp. balcanum – pochádza z pohorí južnej Európy. Je to kompaktný a veľmi nízky druh devätorníka. Rozrastá sa pomaly, preto sa hodí aj do menších skaliek a miniskaliek v nádobách. Pestuje sa na slnečnom suchom stanovišti s priepustným substrátom s obsahom vápnika. Má sivé plstnaté lístky. Kvitne v júni. Výška rastliny je 4 až 6 cm.
Hosta venusta – pochádza z východnej Ázie. Vysádzame ju do polotieňa až tieňa. Na pôdu je nenáročná. Kvitne v júli až auguste. V kvete dosahuje výšku 30 cm.
Hydrocotyle vulgaris – pupkovník obyčajný sa vyskytuje v mokradiach v Európe a sevenej Afrike. Je to pokryvná nízka rastlina vhodná na zakrytie okrajov fólie, na brehy jazierok a potokov do hĺbky vody 0-3 cm. Kvitne v júni až auguste. Výška je okolo 5-10 cm.
Iris suaveolens „Rubromarginata“ – miniatúrny kosatec vhodný do miniskaliek aj v nádobách na suché slnečné stanovište s priepustným substrátom. Okraje listov majú červenofialový nádych. Výška rastliny v kvete je 7-8 cm. Kvitne v apríli, často opakuje kvitnutie v októbri.
Leontopodium nivale – plesnivec snežný rastie v talianskych Abruzzách , v Bulharsku na Pirine, v Dinárskych vrchoch v Chorvátsku, v Macedónsku a Srbsku. V prírode rastie na alpských lúkach, na skalách aj v sutiach vždy len na vápencoch. Od Leontopodium alpinum sa líší významne morfologicky, ale aj nárokmi na pestovanie v skalke. Je nižší, intenzívne plstnatý na celom povrchu rastliny a jeho listy sú širšie, tuhšie a viac strieborné. Je menej náchylný na vyhnívanie než plesnivec alpínsky. Vyžaduje dobre priepustný vápencový substrát, svetlé a nie príliš suché stanovište. Výhodné je pestovanie aj priamo v travertíne. Vhodný je odklon od slnka alebo pritienenie v odpoludňajších hodinách vrhnutým tieňom. Vysádza sa do skaliek aj do korýt. Výška v kvete je 5-10 cm. Doba kvitnutia trvá od júna do septembra.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Lithodora diffusa – pochádza z juhozápadnej Európy. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, sucho a dobre priepustný substrát s neutrálnou drťou. Kvitne v máji, výšku má okolo 5-10 cm.
Lithodora oleifolia – Je endemitom východných španielskych Pyrenejí, kde sa vyskytuje na malej rozlohe v skalnatej oblasti blízko Figueras. Patrí do čeľade boraginaceae (borákovité). Jej prirodzeným prostredím sú slnečné skalnaté svahy. Preto v záhradách sa jej veľmi dobre darí v skalkách a suchých múrikoch alebo na vyvýšených záhonoch na plnom slnku. Dobre znáša aj suchšie podmienky a vysoké letné teploty. Vyhovuje jej bežný priepustný substrát. Je to pomaly sa rozrastajúci stálozelený poloker s výškou okolo 10 cm s tmavozelenými lesklými listami pripomínajúcimi listy olivovníka. Kvitne v máji až júni blankytne modrými trubkovitými kvetmi. Je to zriedkavejšie pestovaná ale dlhoveká, krásna a nenáročná skalnička.
Nymphaea ‚Perry´s Viviparous Pink‘ – stredne vzrastný kultivar lekna s nádhernými hviezdicovitými intenzívne ružovými kvetmi. Vhodný pre hĺbku vody 40-60 cm do stredných a menších jazierok.
Nymphaea ‚Aurora‘ – menší kultivar lekna s premenlivo sfarbenými kvetmi od svetlo oranžových až po meďnatočervené tóny. Je vhodný do malých a stredných jazierok, väčších nádob a do plytkých zón veľkých okrasných jazierok a biobazénov. Optimálna hĺbka vody je 20-50 cm.
Nymphaea ‚Hermine‘- hojne kvitnúce stredne vzrastné lekno so stredne veľkými šálkovitými kvetmi pre hĺbku 50-100 cm. Je vhodné do malých a stredne veľkých jazierok.
Nymphaea ‚Pink Sensation‘- stredne veľký kultivar lekna s ružovými kvetmi. Kvety sú v strede svetlejšie, smerom k okraju tmavšie ružové, čo vytvára žiarivý efekt. Kvitne hojne od konca mája do septembra. Tento kultivar je hodný pre hĺbku vody 40-70 cm, do strených a väčších jazierok.
Nymphaea ‚Yuh-Lin‘- krásny novší kultivar lekna stredného vzrastu s tmavoružovými kalichovitými kvetmi. Vhodný je do menších a stredne veľkých jazierok do hĺbky 40-60 cm.
Nymphaea ‘Wanvisa’- kultivar lekna s atraktívnymi lososovo oranžovými kvetmi so žltým žíhaním. Zaujímavosťou tejto odrody je, že niektoré kvety majú určitú časť kvetu aj čisto žltú. Kvety majú hviezdicovitý tvar a stoja vyššie nad vodou. Kvitne bohato. Listy sú výrazne hnedo-čeveno mramorované. Optimálna hĺbka vody pre toto lekno je 50-120 cm.
Nymphaea ‚Angelique’- vzácny kultivar minilekna s tmavo ružovými kvetmi do malých až stredne veľkých jazierok do hĺbky 20-50 cm. Je vhodný aj do minijazierok v nádobách. Listy má tiež menšie, symetricky okrúhle. Kvitne od mája do konca septembra.
Nymphaea ‚Froebeli’ – malý kultivar lekna s menšími tmavo purpurovočervenými kvetmi do malých až stredne veľkých jazierok do hĺbky vody 20-50 cm. Je vhodný aj do minijazierok v nádobách. Listy má tiež menšie, pozdĺžne mierne pretiahnuté. Kvitne hojne od mája do konca septembra. Pre tento kultivar lekna je typický tvar kvetu so štyrmi do kríža široko otvorenými svetloružovými kališnými lístkami. Okvetné lístky sú naopak len polootvorené a vytvárajú tak typický kalichovitý tvar kvetu.