Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Erigeron chrysopsidis – pochádza zo severozápadu USA, kde rastie na pomerne malom území. Je to veľmi atraktívna nízka skalnička so sýto žltými kvetmi. Sadíme ho na priame slnko do skaliek aj nádob s dobre priepustným neutrálnym substrátom. Kvitne dlho od konca apríla, v máji, až do začiatku júna. Je vysoký okolo 5-10 cm.
Erigeron flettii – pochádza zo Severnej Ameriky. V skalke vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu s prímesou piesku a ostrej kamennej drviny. Rozrastá sa pomaly. Jvhodný aj do miniskaliek v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Výška rastliny je 5/8 cm.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron leptopetalus – vyskytuje sa v Andách v Čile a Argentíne v nadmorskej výške 800 až 1800 metrov nad morom. V prírode rastie najmä na brehoch potôčikov a iných vlhkých miestach. V skalke mu tiež vyhovuje slnečné ale nevysýchavé miesto a s dobre priepustným substrátom. Rozrastá sa pomaly. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára husté trsíky tuhších úzkych na konci okrúhlych a brvitých listov vysoké 4-5 cm Kvitne v máji a júni bielymi kvetmi na stonkách vysokých 8-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Erinus alpinus – drobná skalnička z Álp. Výborne sa darí aj v nížinách na slnečnom stanovišti aj v polotieni na akejkoľvek priepustnej pôde. Kvitne v máji ružovými, bielymi alebo fialovými kvetmi. V kvete má výšku 7-10 cm.
Eriogonum ovalifolium – rastie na západe Severnej Ameriky v rôznych biotopoch na kamenitých pôdach alebo priamo na skalách.
Pestuje sa na skalkách, v suchých múrikoch alebo v nádobách na slnečných suchších miestach. Substrát má mať dobre priepustný s prídavkom kamennej drviny a piesku. Vytvára husté vankúše z tuhších oválnych drobných listov vysoké okolo 4-6 cm. Kvitne v máji až júni hlávkovitými žltými súkvetiami.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana clusii „Alba“ – bielokvetá forma horca Clusiovho. Kvitne v apríli až máji, výšku má 7-8 cm. Vysádzame na slnečné ale nie úpalové stanovište do substrátu s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a neutrálnej drviny.
Gentiana verna – horec jarný rastie vo vysokých horách Európy a Ázie. V prírode rastie v subalpínskom pásme až do výšky 2600 metrov nad morom na vlhkých alpských nízkostebelných lúkach a skalnatých svahoch v štrbinách skál. Patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie skalničky aj keď pestovanie v záhrade v nížine vyžaduje už viac skalničkárskeho umenia. Skalničkári so záhradami vo vyššej nadmorskej výške ho pestujú bez väčších problémov. Je skutočnou pýchou každej skalky nielen svojou krásou ale svedčí aj o pestovateľských schopnostiach majiteľa skalky. Horec jarný potrebuje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. Vytvorí sa zo zmesi listovky, mačinovky, ostrého piesku a drobnej kamennej drviny. V skalke horec jarný sadíme na východné expozície. Pestovať ho možno aj v miniskalke v nádobe, ktorú treba umiestniť na dopoludňajšie slnko. Vytvára malé trsy až koberčeky, vysoké v dobe kvitnutia 6-8 cm. Kvitne v apríli až máji azúrovo modrými kvetmi s bielym stredom.
Gerbera nivea – pochádza z Himalájí, kde rastie na alpínskych lúkach a okrajoch lesov v nadmorskej výške 3300-4100 m. V skalke ju sadíme na svetlé slnečné avšak nie úpalové miesta do dobre priepustného humózneho substrátu.Vytvára malé trsy lesklých zeleno – bronzových listov vysoké 7-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Helianthemum canum ssp. balcanum – pochádza z pohorí južnej Európy. Je to kompaktný a veľmi nízky druh devätorníka. Rozrastá sa pomaly, preto sa hodí aj do menších skaliek a miniskaliek v nádobách. Pestuje sa na slnečnom suchom stanovišti s priepustným substrátom s obsahom vápnika. Má sivé plstnaté lístky. Kvitne v júni. Výška rastliny je 4 až 6 cm.
Hydrocotyle vulgaris – pupkovník obyčajný sa vyskytuje v mokradiach v Európe a sevenej Afrike. Je to pokryvná nízka rastlina vhodná na zakrytie okrajov fólie, na brehy jazierok a potokov do hĺbky vody 0-3 cm. Kvitne v júni až auguste. Výška je okolo 5-10 cm.
Iris suaveolens „Rubromarginata“ – miniatúrny kosatec vhodný do miniskaliek aj v nádobách na suché slnečné stanovište s priepustným substrátom. Okraje listov majú červenofialový nádych. Výška rastliny v kvete je 7-8 cm. Kvitne v apríli, často opakuje kvitnutie v októbri.
Leontopodium nivale – plesnivec snežný rastie v talianskych Abruzzách , v Bulharsku na Pirine, v Dinárskych vrchoch v Chorvátsku, v Macedónsku a Srbsku. V prírode rastie na alpských lúkach, na skalách aj v sutiach vždy len na vápencoch. Od Leontopodium alpinum sa líší významne morfologicky, ale aj nárokmi na pestovanie v skalke. Je nižší, intenzívne plstnatý na celom povrchu rastliny a jeho listy sú širšie, tuhšie a viac strieborné. Je menej náchylný na vyhnívanie než plesnivec alpínsky. Vyžaduje dobre priepustný vápencový substrát, svetlé a nie príliš suché stanovište. Výhodné je pestovanie aj priamo v travertíne. Vhodný je odklon od slnka alebo pritienenie v odpoludňajších hodinách vrhnutým tieňom. Vysádza sa do skaliek aj do korýt. Výška v kvete je 5-10 cm. Doba kvitnutia trvá od júna do septembra.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Lithodora diffusa – pochádza z juhozápadnej Európy. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, sucho a dobre priepustný substrát s neutrálnou drťou. Kvitne v máji, výšku má okolo 5-10 cm.
Lithodora oleifolia – Je endemitom východných španielskych Pyrenejí, kde sa vyskytuje na malej rozlohe v skalnatej oblasti blízko Figueras. Patrí do čeľade boraginaceae (borákovité). Jej prirodzeným prostredím sú slnečné skalnaté svahy. Preto v záhradách sa jej veľmi dobre darí v skalkách a suchých múrikoch alebo na vyvýšených záhonoch na plnom slnku. Dobre znáša aj suchšie podmienky a vysoké letné teploty. Vyhovuje jej bežný priepustný substrát. Je to pomaly sa rozrastajúci stálozelený poloker s výškou okolo 10 cm s tmavozelenými lesklými listami pripomínajúcimi listy olivovníka. Kvitne v máji až júni blankytne modrými trubkovitými kvetmi. Je to zriedkavejšie pestovaná ale dlhoveká, krásna a nenáročná skalnička.
Nymphaea ‚Perry´s Viviparous Pink‘ – stredne vzrastný kultivar lekna s nádhernými hviezdicovitými intenzívne ružovými kvetmi. Vhodný pre hĺbku vody 40-60 cm do stredných a menších jazierok.
Nymphaea ‚Aurora‘ – menší kultivar lekna s premenlivo sfarbenými kvetmi od svetlo oranžových až po meďnatočervené tóny. Je vhodný do malých a stredných jazierok, väčších nádob a do plytkých zón veľkých okrasných jazierok a biobazénov. Optimálna hĺbka vody je 20-50 cm.
Nymphaea ‚Hermine‘- hojne kvitnúce stredne vzrastné lekno so stredne veľkými šálkovitými kvetmi pre hĺbku 50-100 cm. Je vhodné do malých a stredne veľkých jazierok.