Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Eichhornia crassipes – vodný hyacint pochádza z povodia Amazonky. Je to plávajúca rastlina, ktorá má zvláštne mechúrikovite zhrubnuté stonky, vďaka ktorým pláva na hladine. Kvitne v júli až septembri. Je vysoká zvyčajne 15-20 cm, ale výška je premenlivá podľa obsahu živín. Potrebuje hĺbku vody aspoň 5 cm a viac a priame slnko.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana angustifolia „Eisberg“ je ozajstným skvostom medzi skalničkami. Je to bielokvetá forma horca úzkolistého pôvodom v západných Alpách, ktorý má bežne tmavo horcovo modré kvety. Na jeho snehobielych kvetoch je ľahký tyrkysovomodrý nádych. Na vhodnom stanovišti v skalke sa pestuje pomerne ľahko. Potrebuje dopoludňajšie slnko, a rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, ktorý by mal byť humóznejší a dobre priepustný. Kvitne v apríli až máji. Dorastá do výšky 10-12 cm.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana newberryi – horec pôvodom zo západu Severnej Ameriky, vytvára trsy vysoké asi 12 cm, kvitne koncom augusta až v septembri. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a humóznu zeminu s rašelinou a pieskom.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.
Gentiana paradoxa – v lete kvitnúci horec na slnečné stanovište s dostatkom vlahy, ktorú zabezpečí prímes ťažšej zeminy a rašeliny v substráte a hrubá vrstva kamennej drte na povrchu. Kvitne ku koncu leta v auguste a septembri. Výšku má okolo 15-20 cm.
Gentiana septemfida – letný horec pôvodom z Turecka, Iránu, Kaukazu a Krymu. V prírode rastie v nadmorskej výške 1800 až 3200 metrov na horských lúkach a v riedkych lesoch. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a priepustný humózny substrát. Vytvára trsy vysoké okolo 12 cm. Je cenený pre neskoré kvitnutie od konca júla až do septembra.
Gentiana sino-ornata – horec čínsky alebo jesenný pochádza zo západnej Číny a Tibetu. Vyžaduje svetlé stanovište, chránené pred poludňajším úpalom. Substrát má mať dobre priepustný, rovnomerne mierne vlhký, neutrálny až slabo kyslý vytvorený zo zmesi rašeliny a ťažšej zeminy a hrubého kremičitého piesku. Kvitne v septembri až októbri veľkými žiarivo modrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek.
Gentiana sino-ornata „Eugen’s Allerbester“ – zaujímavá plnokvetá forma horca čínskeho. Vyžaduje neustále vlhkú, kyslú pôdu, svetlé stanovište ale chránené pred poludňajším úpalom. V substráte prídavok kyslej rašeliny a ťažšej nevápenatej zeminy. Kvitne koncom septembra a v októbri veľkými sýto modrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek s úzkymi listami. Rastlina má výšku okolo 10 cm
Gentiana sino-ornata „Lawrence“ – zriedkavá odroda horca čínskeho s tyrkysovomodrými kvetmi. Vyžaduje neustále mierne vlhkú a mierne kyslú pôdu, svetlé stanovište, chránené pred poludňajším úpalom, v substráte prídavok rašeliny a ťažšej zeminy. Kvitne koncom septembra a v októbri veľkými tyrkysovomodrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek.
Gentiana verna – horec jarný rastie vo vysokých horách Európy a Ázie. V prírode rastie v subalpínskom pásme až do výšky 2600 metrov nad morom na vlhkých alpských nízkostebelných lúkach a skalnatých svahoch v štrbinách skál. Patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie skalničky aj keď pestovanie v záhrade v nížine vyžaduje už viac skalničkárskeho umenia. Skalničkári so záhradami vo vyššej nadmorskej výške ho pestujú bez väčších problémov. Je skutočnou pýchou každej skalky nielen svojou krásou ale svedčí aj o pestovateľských schopnostiach majiteľa skalky. Horec jarný potrebuje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. Vytvorí sa zo zmesi listovky, mačinovky, ostrého piesku a drobnej kamennej drviny. V skalke horec jarný sadíme na východné expozície. Pestovať ho možno aj v miniskalke v nádobe, ktorú treba umiestniť na dopoludňajšie slnko. Vytvára malé trsy až koberčeky, vysoké v dobe kvitnutia 6-8 cm. Kvitne v apríli až máji azúrovo modrými kvetmi s bielym stredom.
Globularia cordifolia – rastie v Alpách a horách južnej Európy. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustný substrát s vápencovou drťou. Najlepšie ak môže zo špáry porastať skaly. Kvitne v máji. Výška koberca je 2-3 cm, kvety má na stonkách vysokých okolo 5 cm.
Globularia incanescens je endemitom severných Apenín. Rastie na slnečných kamenitých svahoch a v puklinách skál. Je to krásna nízka gulička, ideálna do skaliek, suchých múrikov aj miniskaliek v nádobách. Vyžaduje suchšie miesto kde je slnko po väčšinu dňa. Substrát má byť dobre priepustný s prídavkom ostrej vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni pôvabnými svetlofialovými huňatými súkvetiami. Rozrastá sa pomaly. Vysoká je len okolo 4-5 cm.
Globularia meridionalis – vyskytuje sa v horách Balkánu, Apeninách a juhovýchodných Alpách. V prírode rastie na vápencoch na kamenitých stráňach a skalách. Vystupuje až do výšky 2800 metrov nad morom.
Vysádza so do skaliek a suchých múrikov na slnečné suchšie miesta do priepustného substrátu s vyšším podielom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly, preto je vhodná aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára kompaktné nízke koberčeky z tuhých lesklých tmavozelených listov. Kvitne na stonkách vysokých 1-4 cm svetlomodrými guľovitými súkvetiami. Kvitne dlho od mája až do júla.
Globularia repens – guľôčka plazivá je pôvabná skalnička z hôr juhozápadnej Európy. Je to nízka plazivá skalnička, ktorej sa najlepšie darí v špárach vápencových kameňov odkiaľ sa jej husté tmavozelené koberčeky rozrastajú a kopírujú povrch skál. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a stredne sucho. Pre pomalý rast je vhodná aj do malých skaliek a do korýt. Kvitne v máji až júni svetlomodrými prisadnutými kvetmi. Má výšku len 1 až 3 cm.