Dictyolimon macrorrhabdos – jeho areál výskytu sa tiahne od východného Afganistanu po západný Pakistan, cez Turecko a Irán. Je to monokarpická rastlina vhodná do skaliek aj nádob. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, stredne sucho a priepustný štrkovitý substrát. Vytvára k povrchu pritlačené veľmi pekné sivozelené listové ružice vysoké do 5 cm. Kvitne v júni až júli súkvetím na rozvetvenej stonke vysokej okolo 20 cm
Dracocephalum argunense – včelník rastúci vo východnej až strednej Ázii (Čína, Mongolsko, Severná Kórea, JV Rusko) v stepných spoločenstvách na slnečných svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 30 cm. Čím je pôda chudobnejšia a suchšia tým je rastlina nižšia a kompaktnejšia. Kvitne v júni až júli modrými hluchavkovitými kvetmi. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Dracocephalum bullatum – včelník pochádzajúci z Číny. Vyskytuje sa v stepných spoločenstvách na slnečných kamenitých svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 20 cm. Kvitne v júni až júli veľkými hlávkami modrofialovych hluchavkovitých kvetov. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Edraianthus dinaricus je endemitom hôr nad pobrežím Jadranu v Chorvátsku. Rastie tu v štrbinách vápencových skál na slnečných skalnatých svahoch. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách medzi vápencové kamene alebo priamo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, štkovitý substrát a dobrý odtok vody. Vytvára nízke trsíky tenkých striebristo-zelených trávovitých listov. Fialovomodré kvety sú na stonkách dlhých 2-3 cm jednotlivo. Kvitne koncom mája a v júni.
Edraianthus graminifolius – je rozšírený v horách Balkánu, kde rastie na slnečných skalnatých svahoch. V skalke sa mu darí na slnečnom ale nie úpalovom mieste. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Vytvára trsíky vysoké okolo 10-12 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus niveus – pochádza z Bosny. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch orientovaných na sever a východ v nadmorskej výške 1600 – 2000m. Rastie priamo v puklinách skál alebo na kamenitých plytkých pôdach.
V skalkách ho zatiaľ vidno vzácne. Vysádza sa na východné expozície v skalke alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Môže byť vysadený aj priamo do mäkkého travertínu. Vytvára nízke trsy do výšky okolo 6 cm. Kvitne v máji až júni krémovo-bielymi zvončekmi.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Eichhornia crassipes – vodný hyacint pochádza z povodia Amazonky. Je to plávajúca rastlina, ktorá má zvláštne mechúrikovite zhrubnuté stonky, vďaka ktorým pláva na hladine. Kvitne v júli až septembri. Je vysoká zvyčajne 15-20 cm, ale výška je premenlivá podľa obsahu živín. Potrebuje hĺbku vody aspoň 5 cm a viac a priame slnko.
Epipactis palustris rastie v Európe a Ázii na podmáčaných lúkach a v mokrinách vo svetlých zmiešaných lesoch. V záhrade túto vlhkomilnú orchideu pestujeme na slnku alebo v polotieni na okrajoch jazierok, potôčikov v nulovej zóne alebo na mokradných záhonoch či iných miestach s trvalo vlhkou pôdou. Kvitne v júni. V období kvitnutia má výšku okolo 30-50 cm.
Erigeron flettii – pochádza zo Severnej Ameriky. V skalke vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu s prímesou piesku a ostrej kamennej drviny. Rozrastá sa pomaly. Jvhodný aj do miniskaliek v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Výška rastliny je 5/8 cm.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Fritillaria meleagris – korunka strakatá rastie v západnej, strednej a južnej Európe na vlhkých zaplavovaných lúkach a v riedkych lužných lesoch. V záhradách ju vysádzame na vlhké miesta v skalke alebo na vlhké okraje jazierok s nulovou hĺbkou vody na slnko aj do polotieňa, kde časom vytvorí bohaté trsy dorastajúce do výšky okolo 20-25 cm.
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana angustifolia „Eisberg“ je ozajstným skvostom medzi skalničkami. Je to bielokvetá forma horca úzkolistého pôvodom v západných Alpách, ktorý má bežne tmavo horcovo modré kvety. Na jeho snehobielych kvetoch je ľahký tyrkysovomodrý nádych. Na vhodnom stanovišti v skalke sa pestuje pomerne ľahko. Potrebuje dopoludňajšie slnko, a rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, ktorý by mal byť humóznejší a dobre priepustný. Kvitne v apríli až máji. Dorastá do výšky 10-12 cm.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.