Tulipa montana var. chrysantha – nízky botanický druh tulipánu pochádza z Iránu a Iraku. Je vhodný do skaliek, nádob aj trvalkových výsadieb. Sadíme ho na slnko do priepustnej hlinito-piesočnatej pôdy. Je vysoký 10-15 cm. Kvitne v apríli až máji.
Tulipa polychroma rastie na Kaukaze, v Iráne a Afganistane na stepiach a polopúšťach. Je to atraktívny nízky botanický tulipán vhodný do skaliek aj nádob na slnečnom mieste. Pôda musí byť dobre priepustná. Kvitne koncom marca až začiatkom apríla. Je vysoký okolo 10 cm
Tulipa praestans „Shogun“ – botanický tulipán s oranžovými kvetmi. Vhodný do väčších skaliek a do trvalkových záhonov. Vyžaduje slnečné miesto a priepustnú pôdu. Kvitne v apríli. Dorastá do výšky 25 cm.
Tulipa schrenkii – malý botanický tulipán rastie na stepiach Ukrainy, na Kryme, v európskej časti Ruska, v Kazachstane. Má veľké ohnivočervené kvety so žltým lemom. Je vhodný do skaliek aj nádob na plnom slnku. Substrát má mať dobre priepustný hlinitopiesčitý. Je vysoký len 10 cm. Kvitne v apríli.
Tulipa tarda (syn. Tulipa dasystemon) – malý botanický tulipán je endemitom Kazachstanu. Patrí k ľahko pestovateľným skalkovým tulipánom. Rastie bez problémov v bežnej záhradnej priepustnej pôde na slnku aj v polotieni. Je vhodný do skaliek, nádob aj na predné okraje záhonov. Kvitne v apríly. Je vysoký do 10 cm.
Typha angustifolia – pálka úzkolistá sa vyskytuje v Európe, Severnej Amerike, Severozápadnej Afrike a v Austrálii. Je tov ysoká pálka s úzkymi listami a veľmi dlhými úzkymi pálkami. Vhodná na pozadie stredných a veľkých jazierok. Dorastá do výšky 170-200 cm. Kvitne v lete, pálky pretrvajú do zimy. Je vhodná pre hĺbku vody 25-50 cm.
Typha latifolia – je rozšírená v Európe, Severnej a Južnej Amerike a severrozápadnej Afrike.. Pálka širokolistá je vhodná ako zadná kulisa do stredne veľkých a veľkých jazierok. Vysádzame ju na slnečné brehy jazierok do hĺbky vody 20-40 cm. Výborná rastlina do koreňových čistiarní. Dorastá do výšky 150 -180 cm. Kvitne v júli. Hnedé pálky zdobia jazierko aj v zime.
Typha laxmannii – rastie v Európe a Ázii. Jej pôvodný areál v Európe sa nachádzal okolo Čierneho mora a v juhozápadnom Rusku. Je to menšia úzkolistá pálka vhodná na plytké okraje jazierok na slnku aj v polotieni. Možno ju vysadiť aj do malých jazierok, nie je expanzívna. Je vhodná aj do koreňových čistiarní. Dorastá do výšky 100 – 130 cm. Malé hnedé pálky sa objavujú v júli a zostávajú na stvoloch až do zimy. Najvhodnejšia hĺbka vody je pre ňu 5-25 cm.
Typha minima – pálka najmenšia rastie v Európe a Ázii. Je vhodná na plytké okraje jazierok do malých jazierok aj nádob. Sadíme ju do hĺbky 0-5 cm. Kvitne v júni až júli zaujímavými guľovitými súkvetiami. Výška 50-70 cm.
Utricularia vulgaris – bublinatka obyčajná má areál rozšírenia v celej Európe, na Sibíri, ostrovčekovite v strednej a východnej Ázii a v severnej a južnej Afrike. V prírode sa vyskytuje v plytšej vode pri brehoch stojatých vôd s kyslou až neutrálnou reakciou. Patrí do skupiny filtračných a okysličujúcich vodných rastlín, ktoré majú dôležitú funkciu pri udržiavaní biologickej rovnováhy vo vodnom biotope. Sú predovšetkým vynikajúcim biologickým prostriedkom v boji proti vláknitým riasam a zelenému zákalu vody v záhradných okrasných jazierkach spôsobenému jednobunkovými riasami rozptýlenými vo vode. Ich účinok v boji proti riasam spočíva v rýchlom odoberaní živín z vody čím riasy vykonkurujú. Bublinatka vytvára 1,5 až 2,5 m dlhé výhonky. Nemá korene, po vhodení do vody sa vznáša vo vodnom stĺpci alebo tesne pri hladine. Kvetné stonky vyrastajúce nad hladinu 6-10 cm nesú jeden až tri alebo aj viac žltých papuľkovitých kvetov. Listy sú jemne delené a vytvárajú sa na nich mechúriky, do ktorých táto mäsožravá rastlina loví planktón. Bublinatka prezimuje na dne v podobe turionov, ktoré sa vytvárajú ku koncu vegetačného obdobia na vrcholoch výhonkov.
Uvedená cena je za objem 0,3 litra. Táto rastlina je zasielaná zvyčajne od konca mája do polovice októbra.
Valeriana supina – nízky kobercovitý kozlík rastie vo Východných Alpách a Apeninách vo vápencových sutiach. V skalke ho vysádzame na miesta s dopoludňajším slnkom alebo na strany otočené na východ až sever, s dobrou drenážou do priepustného substrátu s vyšším podielom vápencového štrku. je vhodná aj do malých skaliek a korýt. Vytvára pritisknuté koberčeky vysoké 2-6 cm. Kvitne v apríli až máji.
Verbascum „Letitia“ – veľmi pekný vytrvalý divozel, ktorý je náhodným hybridom medzi Verbascum dumulosum a Verbascum spinosum. Našiel ho W.K. Aslet pri R.H.S. Gardens vo Wisley a pomenoval po svojej manželke. Vyznačuje sa dlhou dobou kvitnutia a mrazuvzdornosťou do -20,5 stupňa Celzia. Potrebuje suchšie slnečné miesto alebo mierny polotieň a hlinitopiesčitú priepustnú pôdu. Hodí sa do skaliek aj kvetinových záhonov. Vytvára stálozelené kríčkovité trsy vysoké 15-30 cm. Listy sú sivozelené plstnaté. Kvitne bohato svetlo žltými kvetmi s červeným stredom celý máj, jún až začiatok júla.
Veronica armena – veronika arménska rastie v prírode na svahoch horských lúk a na suťoviskách na Kaukaze a v horských oblastiach Arménska. Je vhodná do skaliek a suchých múrikov, skaliek v nádobách a na vyvýšené záhony na slnečné suchšie miesta. Je to nenáročná mrazuvzdorná skalnička, rastie v bežnej priepustnej záhradnej pôde. Vytvára vankúšovité trsy vysoké okolo 10 cm. Kvitne v apríli až máji.
Veronica gentianoides – rastie na Kaukaze, Kryme, v Malej Ázii a Iráne. V prírode sa vyskytuje v horách na vlhkých lúkach, okrajoch lesov a v riedkych krovinatých porastoch od horského až po alpínske pásmo až do nadmorskej výšky 3000 metrov. V záhradách sa pestuje v skalkách a trvalkových výsadbách. Vysádza sa na slnko (nie však na úpalové miesta) alebo do polotieňa. Substrát potrebuje rovnomerne vlhký a priepustný. Vytvára trsy vysoké okolo 30 cm, ktoré bohato kvitnú dlhými súkvetiami veľmi svetlomodrých kvetov. Kvitne v apríli až máji.
Veronica liwanensis – nízka, plazivá veronika pôvodom zo západnej Ázie a Kaukazu. Patrí ku skalničkám, ktoré dobre znášajú zošľapávanie podobne ako tymiány preto je vhodná medzi šľapáky, do štrbín schodov a iné často šľapané miesta v skalke. Vyžaduje slnko a dobre priepustný substrát. V kvete má výšku do 4 cm. Kvitne v máji až júni.
Veronica teucrium ‚Knallblau‘ – Veronika s najkrajšie sfarbenými modrými kvetmi. Botanický druh Veronica teucrium rastie v strednej a východnej Európe a v Malej Ázii. Kultivar ‚Knallblau‘ sa vyznačuje nádherne azúrovo modrými kvetmi usporiadanými v kláskovitých súkvetiach. Na pestovanie je celkom nenáročná. Rastie dobre v každej bežnej priepustnej záhradnej pôde na slnku alebo v ľahkom polotieni. Pôda by nemala byť príliš suchá. Vytvára trsy vysoké 15-30 cm. Kvitne v máji až júli. Spätný rez po odkvitnutí podporí opakovanie kvitnutia koncom leta.
Veronica thessalica – nádherná nízka veronica tesálska je endemitom tesálskeho Olympu, kde rastie na vápencových sutiach v nadmorskej výške 2000-2900 metrov. V skalke vyžaduje slnečné stredne suché stanovište a priepustný minerálny substrát s vysokým podielom vápencovej drviny. Kvitne v apríôi až máji sýtomodrými kvetmi v hlávkovitých súkvetiach.. Vytvára koberčeky vysoké 5-7 cm.
Viola elegantissima – fialka s nezvyčajnými úzkymi kopijovitými listami a veľkými voňavými kvetmi s výraznou kresbou. Na pestovanie je nenáročná. Darí sa jej na slnku aj v polotieni v bežnej záhradnej priepustnej pôde. Je vhodná do skaliek, nádob alebo na predné okraje trvalkových záhonov. Kvitne v apríli až máji. je vysoká 6-8 cm.
Viola jooi – fialka pochádzajúca z Transylvánskych Álp v Rumunsku so svetlo ružovo-fialovými kvetmi. Vysádzame ju na slnko aj do polotieňa do priepustnej štrkovitej pôdy. Je vhodná do skaliek, nádob, suchých múrikov alebo na vyvýšené záhony. Kvitne v apríli až máji. Je vysoká 4-6 cm.
Viola odorata „Rosea“ – fialka voňavá s ružovými kvetmi vytvára nízke kompaktné veľmi bohato kvitnúce trsíky. Na pestovanie je nenáročná. Rastie na slnku aj v polotieni v akejkoľvek záhradnej pôde. Výška je 6 cm, kvitne v apríli.
Viola priceana – nenáročná fialka s veľkými dvojfarebnými dekoratívnymi kvetmi na slnko aj do polotieňa. Rastie dobre v bežnej záhradnej pôde. Kvitne v apríli. Je vysoká 10-12 cm.
Viola selkirkii var. variegata pochádza zo severnej Ameriky. Má mimoriadne dekoratívne tmavozelené až červenohnedé listy s výraznou bielostriebornou žilnatinou. Svojimi listami skrášľuje skalku počas celého vegetačného obdobia. Fialkové kvety sú svetloružové. Je vhodná do skaliek aj na pestovanie v nádobách. Vysádza sa na miesta s odklonom od slnka alebo do svetlého polotieňa. Substrát potrebuje dobre priepustný a rovnomerne mierne vlhký. V zime býva užitočný kryt proti nadmernému vlhku. Je vysoká 4-6 cm, kvitne v apríli až máji.
Vitaliana primuliflora var. cinerea – rastie v Európe. vyžaduje slnečné stanovište s dostatkom spodnej vlahy a priepustný substrát s vápencovou drvinou. Kvitne v apríli až máji, výšku má do 4 cm.
Wulfenia carinthiaca – vlhkomilná skalnička z juhovýchodných východných Álp oblasť Korutánska) a hôr Balkánu (pohorie Prokletije). V prírode rastie v svetlých ihličnatých lesoch, v riedkych krovinatých biotopoch, na vlhkých lúkach v nivách potokov a na vysokohorských vlhkých alpských holiach v nadmorskej výške 1300-2300 metrov. V skalke ju sadíme na vlhšie miesta chránené pred odpoludňajším úpalom alebo do polotieňa do priepustnej humóznej pôdy. V prírode v horách kvitne v júni až auguste. V záhradách v nížine v máji až júni. Výška rastliny je okolo 20 cm.