Dryopteris filix-mas ‚Crispa Cristata‘ je zaujímavý kultivar paprade samčej s kristátnymi listami. Je to nenáročná papraď, ktorú môžeme vysadiť do bežnej záhradnej pôdy, obohatenej o kyslú rašelinu. Najlepšie sa jej darí v polotieni pod stromami, ale na vlhkejších pôdach prospieva aj na slnku. Dorastá do výšly okolo 30-40 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Epimedium x rubrum – záhradný hybrid krpčiarky (Epimedium alpinum x Epimedium grandiflorum). Je to pôdopokryvná trvalka na slnko aj do polotieňa až tieňa. Je vhodná do väčších skaliek, záhonov a ako podrast pod stromy. Na pôdu je nenáročná. Dorastá do výšky okolo 20 cm. Kvitne v apríli veľkým množstvom červeno-bielych kvetov. Je dekoratívna aj sviežo zelenými srdcovitými listami s červenkastým nádychom.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Gentiana angustifolia „Eisberg“ je ozajstným skvostom medzi skalničkami. Je to bielokvetá forma horca úzkolistého pôvodom v západných Alpách, ktorý má bežne tmavo horcovo modré kvety. Na jeho snehobielych kvetoch je ľahký tyrkysovomodrý nádych. Na vhodnom stanovišti v skalke sa pestuje pomerne ľahko. Potrebuje dopoludňajšie slnko, a rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, ktorý by mal byť humóznejší a dobre priepustný. Kvitne v apríli až máji. Dorastá do výšky 10-12 cm.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.
Gentiana verna ‚Alba‘- vzácna bielokvetá forma horca jarného. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. V kvete má výšku 6-8 cm. Kvitne koncom apríla a v máji.
Geum reptans – kuklík plazivý rastie v skalných štrbinách a sutiach vo vyšších horách strednej a juhovýchodnej Európy hlavne v alpínskom pásme. V skalke ho vysádzame do úzkych a hlbokých špár medzi kameňmi s dobre priepustným substrátom s väčším podielom kamennej drte na severné až východné expozície. Kvitne v júni až auguste. Je vysoký okolo 10-12 cm. Vyznačuje sa veľkými sýto žltými kvetmi a dekoratívnymi červenkastými súplodiami.
Gymnocarpium dryopteris – peračina dúbravová je veľmi pôvabná malá papraď, ktorá sa vyskytuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. V prírode rastie v lesoch na skalách a sutiach a plytkých lesných pôdach prevažne na kyslom podloží.
V záhrade ju možno pestovať v skalke v tieni až polotieni. Vhodná je aj do miniskaliek v nádobách. Vyžaduje kyslú humóznu pôdu a dostatok vlahy. Dorastá do výšky 10-15 cm. Vyznačuje sa trojuholníkovitým tvarom a svietivo svetlozelenou farbou listov.
Haberlea rhodopensis – pochádza z Balkánu. Vysádzame ju do skalných štrbín odvrátených od slnka do šikmých až kolmých stien skaliek. Štrbinu pre haberleu treba vyplniť priepustným humóznym substrátom. V lete ho nenechať celkom vyschnúť. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko pestovateľná dlhoveká skalnička, ktorá skalku zdobí mnohé desaťročia. Výška rastliny je okolo 10 cm. Obdobie kvitnutia má v máji až júni.
Hosta venusta – pochádza z východnej Ázie. Vysádzame ju do polotieňa až tieňa. Na pôdu je nenáročná. Kvitne v júli až auguste. V kvete dosahuje výšku 30 cm.
Iris cristata – nízky severoamerický botanický kosatec z mierneho pásma východnej časti USA. V prírode rastie najmä na vápencovom podloží vo svetlých dubinách, na skalnatých úbočiach a skalných výstupoch a pozdĺž potokov. Má rád priepustné výživné a mierne vlhké pôdy s neutrálnou alebo mierne kyslou reakciou. Toleruje aj hlinitú pôdu. Rastie na slnku aj v tieni. Najviac mu vyhovujú miesta v polotieni. Kvitne v máji, dorastá do výšky 5-10 cm.
Leontopodium nivale – plesnivec snežný rastie v talianskych Abruzzách , v Bulharsku na Pirine, v Dinárskych vrchoch v Chorvátsku, v Macedónsku a Srbsku. V prírode rastie na alpských lúkach, na skalách aj v sutiach vždy len na vápencoch. Od Leontopodium alpinum sa líší významne morfologicky, ale aj nárokmi na pestovanie v skalke. Je nižší, intenzívne plstnatý na celom povrchu rastliny a jeho listy sú širšie, tuhšie a viac strieborné. Je menej náchylný na vyhnívanie než plesnivec alpínsky. Vyžaduje dobre priepustný vápencový substrát, svetlé a nie príliš suché stanovište. Výhodné je pestovanie aj priamo v travertíne. Vhodný je odklon od slnka alebo pritienenie v odpoludňajších hodinách vrhnutým tieňom. Vysádza sa do skaliek aj do korýt. Výška v kvete je 5-10 cm. Doba kvitnutia trvá od júna do septembra.
Lewisia tweedyi pochádza z juhozápadu USA, kde rastie v riedkych borovicových lesoch v kyslej borovicovej hrabanke na žulovom podloží. V skalke sa preto treba snažiť vytvoriť podobné prostredie. Má rada slnečnú svetlú polohu ale nie popoludňajší úpal. Substrát má byť kyslý, dobre priepustný a miesto výsadby dobre oddrenážované. V zime je vhodná ochrana pred nadmernou vlhkosťou. Dá sa pestovať aj v miniskalkách v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Vytvára ružice vysoké okolo 10-15 cm.
Lychnis alpina ‚Magenta‘ – kultivar kukučky alpskej so sýtoružovými súkvetiami. Svojimi žiarivo sfarbenými kvetmi upúta každého milovníka drobných skalničiek. V skalke sa jej darí na svetlom ale nie úpalovom mieste v mierne vlhkom a dobre priepustnom substráte. Vytvára husté malé trsíky lesklých trávovitých listov. Rozrastá sa pomaly. Kvitne v máji až júni. V dobe kvitnutia je vysoká okolo 10 cm.
Matteuccia struthiopteris – perovník pštrosí je papraď rozšírená v miernom pásme severnej pologule na polotienistých alebo aj slnečných stanovioštiach, kde je dostatok vlahy ako sú brehy tečúcich alebo stojatých vôd, či vlhké zníženiny. Táto pomerne mohutná papraď je obľúbenou okrasnou rastlinou v záhradách a parkoch. Varené mladé rašiace stočené listy perovníka pštrosieho sú obľúbenou zeleninou v Severnej Amerike. V záhrade ho vysádzame do polotieňa až tieňa, kde mu zabezpečíme dostatok vlahy a kde je chránený pred vetrom. Dokáže husto zarásť aj väčšie plochy, kde efektívne potláča rast burín. Vytvára lievikovité ružice sterilných listov vysoké 50-80 cm, ktoré vytvárajú na výbežkoch nové ružice. Na niekoľkoročných ružiciach v strede vyrastajú hnedočervené fertilné listy s výtrusmi.
Mutisia oligodon – jej domovinou sú Andy v centrálnom Čile a Argentíne. V prírode rastie na plnom slnku v nadmorskej výške 1000 -1600 metrov v zníženinách medzi skalnatými hrebeňmi a na dolných častiach svahov.
V záhrade ju možno pestovať v skalke alebo na trvalkových záhonoch. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie miesto v ľahkom polotieni a priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu, v lete dostatok vlahy. Je to poliehavý poloker dorastajúci do výšky okolo 30 cm. Má kožovité, na okrajoch mierne pichľavé listy so zatočenými úponkami na koncových hrotoch. a veľké pastelovo ružové kvety. Kvitne od začiatku leta až do neskorej jesene. Odoláva mrazom do -20 stupňov Celzia aj dlhotrvajúcej snehovej pokrývke.
Onoclea sensibilis – papraď onoclea citlivá je rozšírená v Severnej Amerike, vo východnej Ázii, Číne a na ruskom Ďalekom východe. V prírode sa vyskytuje vo vlhkých močaristých a lesných biotopoch, na brehoch potokov a riek a vlhkých lúkach. Najlepšie sa je darí na vlhkých až podmáčaných miestach v polotieni. Je vhodná do hájnych partií záhrad, na okraje jazierok a potôčikov do nulovej zóny, do rašelinových záhonov a na vlhšie miesta v skalke. Dorastá do výšky okolo 40-50 cm. Listy sú veľmi dekoratívne a prechádzajú počas vývinu farebnou premenou. Mladé sterilné listy sú červenohnedé a veľmi lesklé, neskôr sú svetlozelené. Plodné listy sú úplne odlišné tvarom aj hnedočervenýcm sfarbením.
Phyllitis scolopendrium „Undulatum“ – jelení jazyk celolistý má cirkumpolárny výskyt vo vlhkých lesoch od nížin až po subalpínsky stupeň. Pestovať ho možno v polotieni na skalke, v suchých múrikoch aj kvetinových záhonoch. Pri dostatku vlahy dobre znáša aj slnečné polohy. Výšku má 10-30 cm.
Physoplexis comosa (synonymum: Phyteuma comosum) – zvonečník chocholatý je endemická skalnička z juhovýchodných Álp (Dolomity Julské Alpy). V prírode rastie v puklinách na vápencových skalách v subalpínskom až alpínskom pásme. Patrí do čeľade zvončekovitých.
V skalke ho sadíme do štrbín medzi kamene na východne až severovýchodne orientované svahy alebo na takto orientované steny vybudované z vápencových skál. Physoplexis comosa kvitne v júni. Niekedy opakuje kvitnutie na jeseň. Výška rastliny je 6-10 cm. Hlavne prvý rok po výsadbe ho treba chrániť pred slimákmi. V lete za horúceho počasia sa rastlina udrží v dobrej kondícii keď je chránená pred hubovými chorobami listov (múčnatka, hrdze) podobne ako aj niektoré iné zvončekovité skalničky.
Polygonatum humile – miniatúrny kokorík pôvodom z centrálnej a východnej Ázie. V prírode sa vyskytuje vo vlhkých lesoch.
V záhradách sa uplatní ako hájnička pod vyššími stromami a na vlhkých miestach v tieni až polotieni. Vyžaduje hlbšiu humóznu, výživnú a dostatočne vlhkú pôdu. Kvitne v máji až júni. Dorastá do výšky 15 -20 cm.