Dianthus gratianopolitanus „La Bourboule Alba“ – kultivar nízkeho klinčeka so snehobielymi kvetmi a striebristými lístkami. Potrebuje slnečné suchšie miesto v skalke alebo v miniskalke v nádobe. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom piesku a ostrej kamennej drviny. Kvitne v máji až júni. V kvete je vysoký okolo 6-7 cm.
Dianthus gratianopolitanus „Rubín“ patrí medzi najtmavšíe červené skalkové klinčeky. Vysádza sa do skaliek, vyvýšených záhonov alebo nádob na dostatočne slnečné miesto. Pri nedostatku slnka staršie rastliny napadajú hubové choroby a postupne chradnú. Substrát má byť výživnejší a dobre priepustný s prímesou ostrého piesku a kamennej drviny. Kvitne v máji až júni. V kvete má výšku okolo 8 cm.
Dianthus haematocalix ssp. pindicola – nízky tmavo ružový klinček rastie v Albánsku, Macedónsku a Grécku na skalnatých hrebeňoch a svahoch. V skalkách ho vysádzame na plné slnko do priepustnej štrkovitej pôdy. Výborne znáša sucho a úpal. Je vhodný aj do nádob a na výsadbu priamo do poréznych kameňov. Výtvára kompaktné sivomodrozelené mierne pichľavé bochníčky. Kvitne koncom mája až v júni. Výšku má okolo 4 cm.
Dictyolimon macrorrhabdos – jeho areál výskytu sa tiahne od východného Afganistanu po západný Pakistan, cez Turecko a Irán. Je to monokarpická rastlina vhodná do skaliek aj nádob. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, stredne sucho a priepustný štrkovitý substrát. Vytvára k povrchu pritlačené veľmi pekné sivozelené listové ružice vysoké do 5 cm. Kvitne v júni až júli súkvetím na rozvetvenej stonke vysokej okolo 20 cm
Dracocephalum argunense – včelník rastúci vo východnej až strednej Ázii (Čína, Mongolsko, Severná Kórea, JV Rusko) v stepných spoločenstvách na slnečných svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 30 cm. Čím je pôda chudobnejšia a suchšia tým je rastlina nižšia a kompaktnejšia. Kvitne v júni až júli modrými hluchavkovitými kvetmi. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Dracocephalum bullatum – včelník pochádzajúci z Číny. Vyskytuje sa v stepných spoločenstvách na slnečných kamenitých svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 20 cm. Kvitne v júni až júli veľkými hlávkami modrofialovych hluchavkovitých kvetov. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Ephedra chilensis – chvojník čilský je endemitom strednej oblasti Čile kde rastie v Andách aj na priľahlej argentínskej strane pohoria. Vyskytuje sa na slnečných svahoch na piesočnatých vulkanických pôdach v nadmorskej výške 300 – 3850 metrov.
V skalke mu vyhovuje priepustný hlinito -piesočnato-štrkovitý substrát a dobre drenážované svetlé miesto. Vytvára kríčky vysoké okolo 15-20 cm. Konáriky sú v lete zelené, v zime sú oranžovočervené. Chvojník čilský je dvojdomá rastlina. Dužinaté a šťavnaté krémovo biele plody na samičích rastlinách sú jedlé sladkej chuti.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Eriogonum ovalifolium – rastie na západe Severnej Ameriky v rôznych biotopoch na kamenitých pôdach alebo priamo na skalách.
Pestuje sa na skalkách, v suchých múrikoch alebo v nádobách na slnečných suchších miestach. Substrát má mať dobre priepustný s prídavkom kamennej drviny a piesku. Vytvára husté vankúše z tuhších oválnych drobných listov vysoké okolo 4-6 cm. Kvitne v máji až júni hlávkovitými žltými súkvetiami.
Escobaria sneedii var. leei pochádza zo Severnej Ameriky, kde sa vyskytuje roztrúsene na púšti Chihuahua. Rastie na hrebeňoch vápencových hôr v puklinách skál na sever orientovaných svahoch, zriedkavo aj na plytkých kamenitých vápencových pôdach s riedko rastúcimi krovinami v nadmorskej výške 1400-1800 metrov.
V našich podmienkach je tento zaujímavý krásny kaktus mrazuvzdorný, odolný a dobre pestovateľný. Pestuje sa v skalkách spolu s inými mrazuvzdornými sukulentami. Skalka musí byť dobre oddrenážovaná, s veľmi dobre priepustným štrkovito-piesočnatým substrátom. Pre pomalý kompaktný rast je veľmi vhodný aj do miniskaliek v nádobách, kde sa kombinuje s inými sukulentmi s podobnými nárokmi. Prirastá skutočne veľmi pomaly tým, že pribúdajú nové drobné husto nahlúčené telá a stredové najstaršie kmene sa pomaly zväčšujú. Pri veľmi starých jedincoch môže byť v jednom trse aj viac než sto kmeňov. Celý kaktus je husto pokrytý veľmi krátkymi mäkkými bielymi ostňami. Kvitne v apríli až máji ružovo-hnedými kvetmi na vrcholoch kmeňov. Plody sú zelené až červené. Staršie trsy môžu niekedy dosahovať výšku okolo 25 cm, ale väčšinou sú nižšie okolo 10 cm .
Globularia meridionalis – vyskytuje sa v horách Balkánu, Apeninách a juhovýchodných Alpách. V prírode rastie na vápencoch na kamenitých stráňach a skalách. Vystupuje až do výšky 2800 metrov nad morom.
Vysádza so do skaliek a suchých múrikov na slnečné suchšie miesta do priepustného substrátu s vyšším podielom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly, preto je vhodná aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára kompaktné nízke koberčeky z tuhých lesklých tmavozelených listov. Kvitne na stonkách vysokých 1-4 cm svetlomodrými guľovitými súkvetiami. Kvitne dlho od mája až do júla.
Grusonia clavata – zimovzdorný kaktus. Je endemitom Nového Mexika na juhozápade USA. Vyskytuje sa v púštnych, polopúštnych, stepných biotopoch a v riedkych borovicovo – borievkových krovinatých porastoch v nízkych a stredných nadmorských výškach. Znáša mrazy až do -28 stupňov Celzia. Pestujeme ho na suchých slnečných skalkách s dobrým odtokom vody v priepustnom štrkovito-piesčitom substráte. Kvitne v júni, veľkými žltými kvetmi. Vytvára nízke kríčky (10-15 cm). Biele pichliače sú pri báze výrazne rozšírené a ploché.
Haplopappus diplopappus – nízka kobercovitá skalnička rastie v Čile v oblasti jazera Laja v nadmorskej výške 1000- 1400 metrov. Vyskytuje sa na suchých pláňach tvorených lávovým štrkom a prachom.
V skalke ho možno pestovať na políčkach medzi kameňmi na plnom slnku. Substrát má mať dobre priepustný – zo zmesi piesku, nevápencového štrku (napríklad andezit, melafír, čadič, ryolit, lávový štrk, kremeň, žula) a malého množstva mačinovky. Vytvára tesne k zemi pritlačené koberčeky vysoké 3-5 cm. Kvitne v auguste až septembri.
Heteroteca jonesii – pochádza z USA z juhozápadu štátu Utah, kde rastie vzácne na skalách a jemných sutiach v nadmorskej výške 1500 až 2700 metrov. Zatiaľ je to pomerne málo rozšírená skalnička ideálna na suché až úpalové miesta v skalke. Vhodná je aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára nízke husté striebornozelené koberčeky kopírujúce terén. Vyžaduje plné slnko, sucho, dobrú drenáž a minerálny priepustný substrát len s minimom humusovej zložky. Kvitne dlho od konca apríla až do júna. Výška rastliny je 2 cm.
Iris reticulata ‚Polar Ice‘ – vzácny bielokvetý kultivar nízkeho skalkového kosatca sieťkovaného. Kvety sú čisto biele, len faly zdobí jemné modré žilkovanie a stredový žltý prúžok. Vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu. Je vhodný do skaliek, na zvýšené záhony alebo do nádob. Kvitne v marci. V období kvitnutia je vysoký 10-15 cm.
Lewisia cotyledon „Alba“ – lewízia s bielymi kvetmi a belavým okrajom listov. Vyhovuje jej slnečné ale nie úpalové stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi dobre priepustným minerálnym substrátom bez obsahu vápenca. Kvitne od konca apríla až do júna. Výška rastliny je okolo 15 cm.
Lewisia cotyledon ružová – pochádza zo Severnej Ameriky (SZ Kalifornia, JZ Oregon) kde rastie na severne orientovaných skalnatých svahoch na skalách, suťoviskách, v nízkych trávnatých porastoch na skeletnatých pôdach alebo vo svetlých lesoch v nadmorských výškach od 100 do 2300 m. V skalke ju vysádzame na slnko alebo do mierneho polotieňa na stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou (krčok rastliny treba odsypať štrkom) z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca! Možno ju vysádzať aj do suchých múrikov alebo miniskaliek v nádobách. Úpalovým polohám sa pri pestovaní lewísií treba vyhýbať. V zime vyžaduje sucho, čo možno dosiahnuť umiestnením nádoby na miesto kde neprší, alebo v skalke rastlinu prikryjeme pred zimou tabuľkou skla alebo priehľadnou plastovou krabičkou od zeleniny či ovocia, ktorá nemá v dne otvory a zaťažíme ju vhodným kameňom. Kvitne v apríli až máji. Niekedy kvitnutie opakuje koncom leta. Aby lewízie dobre kvitli treba ich v období vegetácie pravidelne prihnojovať hnojivami na podporu kvitnutia. Výška rastliny v dobe kvitnutia je okolo 15 cm.
Lewisia cotyledon ružovofialová – v skalke ju vysádzame na slnko alebo do mierneho polotieňa na stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou (krčok rastliny treba odsypať štrkom) z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca! Možno ju vysádzať aj do suchých múrikov alebo miniskaliek v nádobách. Úpalovým polohám sa pri pestovaní lewísií treba vyhýbať. V zime vyžaduje sucho, čo možno dosiahnuť umiestnením nádoby na miesto kde neprší, alebo v skalke rastlinu prikryjeme pred zimou tabuľkou skla alebo priehľadnou plastovou krabičkou od zeleniny či ovocia, ktorá nemá v dne otvory a zaťažíme ju vhodným kameňom. Kvitne v apríli až máji. Niekedy kvitnutie opakuje koncom leta. Aby lewízie dobre kvitli treba ich v období vegetácie pravidelne prihnojovať hnojivami na podporu kvitnutia. Výška rastliny v dobe kvitnutia je okolo 15 cm.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Maihuenia poeppigii – jej domovinou sú Andy v Čile a Argentíne. V prírode rastie na suchých stanovištiach na sopečných vyvrelinách v nadmorskej výške 500-2200 m n.m.
V skalke možno pestovať tento zvláštny zaujímavý kaktus celoročne vonku na dobre priepustnom štrkovito-piesočnatom podklade. Nevadí mu ani zimné vlhko. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa. Kvitne v máji až júli. Vytvára ploché koberčeky, vysoké 3-4 cm, ktoré sa rozrastajú len veľmi pomaly.
Montiopsis gayana patrí do čeľade portulacaceae. Jeho domovinou sú Andy v strednom Čile, kde rastie vo výške 500-2000 nad morom na slnečných planinách a svahoch. Uvádza sa mu mrazuvzdornosť do -5 stupňov Celzia. Kvitne hneď v prvom roku po vyklíčení. Tvorí dostatok ľahko klíčiacich semien na samoobnovu po zime. Možno ho pestovať aj v miniskalkách v nádobách, ktoré na zimu uložíme v priestore, kde neklesá teplota pod -5 stupňov. Staršie rastliny potom bohatšie kvitnú. Vyžaduje dobrú drenáž a veľmi priepustný hlinito-piesočnato-štrkovitý substrát. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa. Kvitne od polovice jari do neskorého leta tmavo magentovými kvetmi s hodvábnym leskom na stonkách vysokých okolo 12 cm. /zke listy, stonky aj kališné lístky sú jemne chlpaté. Vytvára trsy vysoké do 15 cm.
Montiopsis sericea – skalnička z čeľade portulacaceae pochádza zo stredného Čile, kde rastie v horách vo výške 500-2000 nad morom na suchých slnečných stráňach. Uvádza sa pre ňu mrazuvzdornosť do -5 stupňov Celzia. Kvitne hneď v prvom roku po vyklíčení. Tvorí dostatok ľahko klíčiacich semien na samoobnovu po zime. Možno ju však pestovať aj v miniskalkách v nádobách, ktoré na zimu uložíme v priestore, kde neklesá teplota pod -5 stupňov. Staršie rastliny potom bohatšie kvitnú. Vyžaduje dobrú drenáž a veľmi priepustný hlinito-piesočnato-štrkovitý substrát. Vysádza sa na plné slnko. Výborne znáša sucho a úpal. Kvitne od polovice jari do neskorého leta veľkými magentovými kvetmi s hodvábnym leskom. Listy sú úzke čiarkovité jemne chlpaté. Kališné lístky kvetov sú husto pokryté dlhšími striebormými chĺpkami, ktoré sa na slnku intenzívne lesknú. Vytvára kompaktné striebristé chlpaté bochníčky vysoké okolo 4-6 cm.
Mutisia oligodon – jej domovinou sú Andy v centrálnom Čile a Argentíne. V prírode rastie na plnom slnku v nadmorskej výške 1000 -1600 metrov v zníženinách medzi skalnatými hrebeňmi a na dolných častiach svahov.
V záhrade ju možno pestovať v skalke alebo na trvalkových záhonoch. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie miesto v ľahkom polotieni a priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu, v lete dostatok vlahy. Je to poliehavý poloker dorastajúci do výšky okolo 30 cm. Má kožovité, na okrajoch mierne pichľavé listy so zatočenými úponkami na koncových hrotoch. a veľké pastelovo ružové kvety. Kvitne od začiatku leta až do neskorej jesene. Odoláva mrazom do -20 stupňov Celzia aj dlhotrvajúcej snehovej pokrývke.
Papaver aurantiacum – nízky mak s roztrúseným areálom v horách južnej a strednej Európy (juh Západných Álp, Východné Alpy a Dinaridy. V prírode rastie na sutiach a skalnatých svahoch subalpínskeho a alpínskeho pásma. Vystupuje do výšky 3000 m nad morom. V kultúre sa mu darí v špárových skalkách alebo v suťoviskových častiach skaliek. Kvitne v od júna do augusta žiarivožltými kvetmi s hodvábnym leskom. Vytvára drobné trsy, v dobe kvitnutia vysoké 10-12 cm.