Draba bryoides – drobučká draba pochádza z Kaukazu. Vytvára tuhé bochníčky, veľmi dobre rastie na travertíne. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a stredne sucho. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je 3-5 cm.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Famatina maulensis – cibuľnatá trvalka z čeľade amarilkovitých rastie na pomerne malom území v strednom Čile v Andách. Vyskytuje sa v nadmorských výškach od 800 do 2600 metrov na skalnatých svahoch kde sa drží trvalé vlhko a v blízkosti potokov. V záhradách sa uplatní vo väčších skalkách, trvalkových výsadbách aj v nádobách. Potrebuje slnko alebo len ľahký polotieň a priepustný výživný substrát a dostatok vlahy. Znáša mráz do -20 stupňov Celzia aj snehovú pokrývku. Má rúrkovité červeno-oranžové kvety usporiadané v súkvetiach. Kvitne v máji až júni. Dorastá do výšky okolo 30 cm.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.
Globularia cordifolia – rastie v Alpách a horách južnej Európy. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustný substrát s vápencovou drťou. Najlepšie ak môže zo špáry porastať skaly. Kvitne v máji. Výška koberca je 2-3 cm, kvety má na stonkách vysokých okolo 5 cm.
Globularia incanescens je endemitom severných Apenín. Rastie na slnečných kamenitých svahoch a v puklinách skál. Je to krásna nízka gulička, ideálna do skaliek, suchých múrikov aj miniskaliek v nádobách. Vyžaduje suchšie miesto kde je slnko po väčšinu dňa. Substrát má byť dobre priepustný s prídavkom ostrej vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni pôvabnými svetlofialovými huňatými súkvetiami. Rozrastá sa pomaly. Vysoká je len okolo 4-5 cm.
Helleborus orientalis „White Spotted Lady“ – kultivar čemerice východnej s dekoratívnym bielym červeno bodkovaným kvetom. Rastie pomerne bujne v polotieni aj na slnku. Na pôdu je nenáročná. Kvitne veľmi bohato v marci až apríli . Dosahuje výšku 20-30 cm.
Hemerocallis „Stella de Oro“ – nízka odroda ľaliovky vhodná do väčších skaliek a trvalkových záhonov aj nádob. Vyžaduje slnko a dobre priepustnú na živiny bohatú zeminu. Má zlatožlté veľké kvety,výšku okolo 30 cm. Kvitne v máji až júni, niekedy opakovane v septembri.
Hosta venusta – pochádza z východnej Ázie. Vysádzame ju do polotieňa až tieňa. Na pôdu je nenáročná. Kvitne v júli až auguste. V kvete dosahuje výšku 30 cm.
Iris barbata Nana ‚Music Box‘ – kultivar nízkeho veľkokvetého kosatca. Je vhodný do väčších skaliek aj trvalkových záhonov. Na pestovanie je nenáročný. Potrebuje dostatok slnka a bežnú záhradnú priepustnú pôdu. Kvety tohto kultivaru majú jemnú kombináciu pastelových odtieňov krémovej a svetlo fialovej. Kvitne v apríli až máji. Je vysoký 20-30 cm.
Jeffersonia diphylla – hájnička zo strednej Ázie. Je dekoratívna nie len bielymi kvetmi ale aj zaujímavými dvojlaločnými listami. Vyžaduje polotieň a mierne vlhkú pôdu najlepšie v podraste pod vyššími riedkymi stromami. Výška trsu je 25-30 cm. Kvitne v apríli až máji.
Juniperus communis „Compressa“ – Najužší stĺpovitý a veľmi pomaly rastúci jalovec – skutočná rarita medzi skalkovými drevinami. Sadíme ho na slnko aj do polotieňa. Na pôdu je nenáročný. Dobre znáša sucho. Výborný do skaliek aj väčších korýt. Mimoriadne štíhlym rastom pripomína stredomorské cyprusy. Je veľmi vhodný na vytvorenie takzvaného blúdivého tieňa v skalke na pritienenie chladnomilnejších rastlín počas najteplejších popoludňajších hodín.
Jussiaea grandiflora – novinka medzi kvitnúcimi vodnými rastlinami. Rastie na slnku aj v polotieni, kvitne nepretržite od konca jari až do októbra veľkými žiarivo žltými kvetmi. Vysádzame ju do hĺbky 30-40 cm aby bezpečne prezimovala. Výška rastliny je okolo 30 cm. Rastlina je dostupná od konca mája do septembra.
Leucojum aestivum – bledula letná je cibuľovina rastúca aj v našej prírode v lužných spoločenstvách. Darí sa jej v polotieni aj na slnku na vlhkých pôdach bohatých na humus. Doba kvitnutia je máj až jún. Dorastá do 25-30 cm. Bleduľu letnú možno pestovať aj na vlhkých okrajoch jazierok s nulovou hĺbkou vody.
LiIlium formosanum – nízka ľalia s veľkými kvetmi pochádza z Taiwanu. Darí sa jej na slnku až v polotieni v dobre priepustnej mierne kyslej až neutrálnej pôde. Kvitne koncom augusta až začiatkom októbra. V zime potrebuje kryť pred mokrom. Dorastá do výšky 25 až 30 cm.
Lupinus microcarpus var. microcarpus (vlčí bôb maloplodý) – rastie v západnej časti Severnej Ameriky v centrálnom Čile a západnej Argentíne na stepných až polopúštnych stanovištiach. V záhrade ho možno pestovať vo väčších skalkách alebo v kvetinových záhonoch na slnečných miestach s bežnou priepustnou pôdou. Kvety môžu byť rôznych odtieňov ružovej a fialovej ale aj biele a žlté. Kvitne v máji až júni. Výška rastliny je 20-30 cm.
Autor fotografie rastliny : Vernon Smith. Fotografia je použitá so súhlasom autora.
Magnólia sieboldii – krásna magnólia s nezvyčajnými kvetmi pochádza z juhovýchodnej Áazie a Japonska.. Rastie ako väčší ker alebo menší strom vysoký 3-5 metrov. Kvety s melónovou vôňou sa začínajú otvárať od neskoršej jari a postupne rozkvitajú až dopolovice leta. Dozreté veľké semeníky sýtočervenej farby pôsobia tiež veľmi dekoratívne. Vysádza sa na slnečné miesta aj do polotieňa. Je vhodná aj do menších záhrad a do predzáhradok. Uplatní sa v zmiešaných výsadbách aj ako solitér.
Magnolia stellata – magnólia hviezdokvetá pôvodom z Japonska je menšia krovitá magnólia vhodná aj do malých záhrad a predzáhradok. Vyhovuje jej bežná záhradá pôda s neutrálnou až mierne kyslou reakciou a slnečná až polotienistá poloha. Vytvára viacero kmeňov. Kvitne skoro, koncom marca až začiatkom apríla ešte pred olistením veľkým množstvom veľkých bielych jemne voňajúcich kvetov.
Magnolia stellata „Leonard Messel“- kultivar magnólie hviezdokvetej s ružovými kvetmi je menšia krovitá magnólia vhodná aj do malých záhrad a predzáhradok. Vyhovuje jej bežná záhradá pôda s neutrálnou až mierne kyslou reakciou a slnečná až polotienistá poloha. Vytvára viacero kmeňov. Kvitne bohato koncom marca až začiatkom apríla ešte pred olistením veľkými ružovými jemne voňajúcimi kvetmi.
Menyanthes trifoliata – pôvodný európsky druh, patrí medzi liečivé a chránené rastliny. Je nižšieho vzrastu, okolo 20-30 cm, preto sa hodí na breh, z ktorého sa pozeráme do jazierka. Sadíme ju na slnko aj do polotieňa do hĺbky 0-30 cm. Je dekoratívna výrazným trojpočetným listom aj bieloružovkasými súkvetiami, ktoré sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája.
Mimulus luteus pochádza z Čile. V prírode sa vyskytuje na brehoch horských potôčikov alebo skalách s presakujúcou vodou. Je to nenáročná vlhkomilná rastlina, ktorá kvitne veľkými žltými papuľkovitými kvetmi. Vysádza sa na okraje jazierok a potôčikov do nulovej zóny na slnko aj do polotieňa. Kvitne dlho od júna až do augusta. Dorastá do výšky 20-30 cm.
Mutisia oligodon – jej domovinou sú Andy v centrálnom Čile a Argentíne. V prírode rastie na plnom slnku v nadmorskej výške 1000 -1600 metrov v zníženinách medzi skalnatými hrebeňmi a na dolných častiach svahov.
V záhrade ju možno pestovať v skalke alebo na trvalkových záhonoch. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie miesto v ľahkom polotieni a priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu, v lete dostatok vlahy. Je to poliehavý poloker dorastajúci do výšky okolo 30 cm. Má kožovité, na okrajoch mierne pichľavé listy so zatočenými úponkami na koncových hrotoch. a veľké pastelovo ružové kvety. Kvitne od začiatku leta až do neskorej jesene. Odoláva mrazom do -20 stupňov Celzia aj dlhotrvajúcej snehovej pokrývke.