Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana clusii „Alba“ – bielokvetá forma horca Clusiovho. Kvitne v apríli až máji, výšku má 7-8 cm. Vysádzame na slnečné ale nie úpalové stanovište do substrátu s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a neutrálnej drviny.
Gentiana gelida – pôvodný areál má v Afghanistane, Iráne, Iraku, na Kaukaze, v Turecku a v Turkmenistane. Vysádza sa na svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom do priepustného substrátu. Kvitne v júli až auguste maslovo žltými kvetmi. Vytvára trsy vysoké 10-15 cm.
Gentiana newberryi – horec pôvodom zo západu Severnej Ameriky, vytvára trsy vysoké asi 12 cm, kvitne koncom augusta až v septembri. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a humóznu zeminu s rašelinou a pieskom.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.
Gentiana paradoxa – v lete kvitnúci horec na slnečné stanovište s dostatkom vlahy, ktorú zabezpečí prímes ťažšej zeminy a rašeliny v substráte a hrubá vrstva kamennej drte na povrchu. Kvitne ku koncu leta v auguste a septembri. Výšku má okolo 15-20 cm.
Gentiana septemfida – letný horec pôvodom z Turecka, Iránu, Kaukazu a Krymu. V prírode rastie v nadmorskej výške 1800 až 3200 metrov na horských lúkach a v riedkych lesoch. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a priepustný humózny substrát. Vytvára trsy vysoké okolo 12 cm. Je cenený pre neskoré kvitnutie od konca júla až do septembra.
Gentiana septemfida „Alba“ – veľmi svetlo modrá až biela varieta letného horca. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a humóznu zeminu s rašelinou a pieskom. Kvitne koncom leta v auguste a septembri. Výšku má okolo 15-20 cm.
Gentiana sino-ornata – horec čínsky alebo jesenný pochádza zo západnej Číny a Tibetu. Vyžaduje svetlé stanovište, chránené pred poludňajším úpalom. Substrát má mať dobre priepustný, rovnomerne mierne vlhký, neutrálny až slabo kyslý vytvorený zo zmesi rašeliny a ťažšej zeminy a hrubého kremičitého piesku. Kvitne v septembri až októbri veľkými žiarivo modrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek.
Gentiana sino-ornata „Eugen’s Allerbester“ – zaujímavá plnokvetá forma horca čínskeho. Vyžaduje neustále vlhkú, kyslú pôdu, svetlé stanovište ale chránené pred poludňajším úpalom. V substráte prídavok kyslej rašeliny a ťažšej nevápenatej zeminy. Kvitne koncom septembra a v októbri veľkými sýto modrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek s úzkymi listami. Rastlina má výšku okolo 10 cm
Gentiana sino-ornata „Lawrence“ – zriedkavá odroda horca čínskeho s tyrkysovomodrými kvetmi. Vyžaduje neustále mierne vlhkú a mierne kyslú pôdu, svetlé stanovište, chránené pred poludňajším úpalom, v substráte prídavok rašeliny a ťažšej zeminy. Kvitne koncom septembra a v októbri veľkými tyrkysovomodrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek.
Gentiana verna – horec jarný rastie vo vysokých horách Európy a Ázie. V prírode rastie v subalpínskom pásme až do výšky 2600 metrov nad morom na vlhkých alpských nízkostebelných lúkach a skalnatých svahoch v štrbinách skál. Patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie skalničky aj keď pestovanie v záhrade v nížine vyžaduje už viac skalničkárskeho umenia. Skalničkári so záhradami vo vyššej nadmorskej výške ho pestujú bez väčších problémov. Je skutočnou pýchou každej skalky nielen svojou krásou ale svedčí aj o pestovateľských schopnostiach majiteľa skalky. Horec jarný potrebuje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. Vytvorí sa zo zmesi listovky, mačinovky, ostrého piesku a drobnej kamennej drviny. V skalke horec jarný sadíme na východné expozície. Pestovať ho možno aj v miniskalke v nádobe, ktorú treba umiestniť na dopoludňajšie slnko. Vytvára malé trsy až koberčeky, vysoké v dobe kvitnutia 6-8 cm. Kvitne v apríli až máji azúrovo modrými kvetmi s bielym stredom.
Gentiana verna ‚Alba‘- vzácna bielokvetá forma horca jarného. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. V kvete má výšku 6-8 cm. Kvitne koncom apríla a v máji.
Gerbera nivea – pochádza z Himalájí, kde rastie na alpínskych lúkach a okrajoch lesov v nadmorskej výške 3300-4100 m. V skalke ju sadíme na svetlé slnečné avšak nie úpalové miesta do dobre priepustného humózneho substrátu.Vytvára malé trsy lesklých zeleno – bronzových listov vysoké 7-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Gymnocarpium dryopteris – peračina dúbravová je veľmi pôvabná malá papraď, ktorá sa vyskytuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. V prírode rastie v lesoch na skalách a sutiach a plytkých lesných pôdach prevažne na kyslom podloží.
V záhrade ju možno pestovať v skalke v tieni až polotieni. Vhodná je aj do miniskaliek v nádobách. Vyžaduje kyslú humóznu pôdu a dostatok vlahy. Dorastá do výšky 10-15 cm. Vyznačuje sa trojuholníkovitým tvarom a svietivo svetlozelenou farbou listov.
Iris reticulata ‚Katharine’s Gold‘ – vzácny krémovo žltý kultivar kosatca sieťkovaného. Vysádza sa do skaliek, na vyvýšené záhony a do nádob. Vyžaduje slnečné miesto s dobrým odtokom vody a priepustný hlinito-piesočnatý substrát. Kvitne koncom februára a v marci veľkými kvetmi na krátkych stonkách. Úzke listy vyrastajú po odkvete a sú vysoké 20 – 30 cm.
Iris reticulata ‚J.S. Dijt‘ – kultivar nízkeho skalkového kosatca sieťkovaného s bordovými kvetmi. Vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu. Je vhodný do skaliek, na zvýšené záhony alebo do nádob. Kvitne v marci. V období kvitnutia je vysoký 10-15 cm.
Iris reticulata ‘Blue Hill’ – tmavo fialovomodrý kultivar kosatca sieťkovaného. Faly majú bielo -žltú kresbu. Rozkvitá s prvými skorými jarnými cibuľovinami ešte koncom zimy. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za niekoľko rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris reticulata ‘Clairette’ – krásny kultivar kosatca sieťkovaného so svetlomodrým dómom a kontrastnými tmavo kobaltovými falmi s bielou škvrnou. Nežnými kvetmi ozdobí skalku ešte pred príchodom jari. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za pár rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris reticulata ‘Fabiola’ – tmavo kobaltovo modrý kultivar kosatca sieťkovaného. Faly majú výraznú bielu kresbu. Rozkvitá s prvými skorými jarnými cibuľovinami ešte koncom zimy. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za niekoľko rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris reticulata „Frozen Planet“ – sfarbenie kvetov tohto kultivaru kosatca sieťkovaného skutočne pripomína farby ľadovca. Patrí ku vzácnejšie pestovaným kultivarom. Vynikne na skalkách, vyvýšených záhonoch alebo v nádobách. Vyžaduje slnečnú polohu, suchšie podmienky a priepustný hlinito-piesočnatý substrát. Kvitne vo februári až marci. V dobe kvitnutia je vysoký 10 -15 cm.
Jeffersonia dubia rastie v severozápadnej Ázii. Je to typická hájnička, ktorej sa darí v polotieni pod riedko rastúcimi listnatými stromami v humóznej pôde. V záhrade ju sadíme do polotieňa pod vyššie stromy do priepustnej pôdy bohatej na humus. Kvitne v marci až začiatkom apríla. Je vysoká okolo 20-25 cm.