Crocus speciosus „Oxonian“ – krokus jesenný rastie na Kaukaze, v Malej Ázii a v Iráne na slnečných horských lúkach. Kultivar „Oxonian“ vyniká výrazným žilkovaním modrofialovo sfarbených kvetov s veľmi veľkými sýto oranžovými tyčinkami. Na pestovanie je nenáročný. Prospieva na slnku aj v polotieni v bežnej priepustnej záhradnej pôde. Pestuje sa v trávnikoch, kvetinových záhonoch a na skalkách. Kvitne v septembri až októbri. Trávovité listy vyrastajú v neskoršej jeseni až po odkvete a na jar zatiahnu. Je vysoký okolo 15 cm.
Crocus tommasinianus ‚Roseus‘- jarný krokus s ružovými kvetmi. Ako jeden z prvých poslov jari oživí skalku, kvetinový záhon alebo trávnik v skorom predjarí a poskytuje prvú pastvu pre čmeliaky a včely. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu. Kvitne koncom februára a v marci. Je vysoký okolo 10 cm.
Crocus vernus „Vanguard“- skorý jarný krokus s výrazne dvojfarebnými kvetmi. Ako jeden z prvých poslov jari oživí skalku, kvetinový záhon alebo trávnik v skorom predjarí a poskytuje prvú pastvu pre čmeliaky a včely. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú, stredne úživnú pôdu. Kvitne koncom februára až v marci. Je vysoký 10-12 cm.
Daphne arbuscula – lykovec kríčkovitý je slovenským endemitom z Muránskej planiny. V skalke sa mu darí na slnečnom, stredne suchom stanovišti v priepustnom substráte s prídavkom vápencovej drviny medzi vápencovými skalami. Kvitne v apríli až máji. Výška kríčkov je okolo 10-15 cm.
Delosperma „Safari“ – nízka, kompaktná a veľmi dobre zimovzdorná delosperma. Vyžaduje slnečné, dobre drenážované stanovište a minerálny piesčito štrkovitý substrát. Kvitne v máji až júni. Výška rastliny je 3-4 cm.
Delosperma „Fire Spinner“ – krásny kultivar delospermy s dúhovými žlto-oranžovo-červenými kvetmi. Pestujeme ju na teplom slnečnom stanovišti s minerálnym dobre priepustným substrátom so spodnou aj vrchnou drenážnou vrstvou z ostrého drobného štrku. V lete dostatok vlahy podporí kvitnutie. V zime chránime pred vlhkom. Kvitne s prestávkami od mája až do jesene. Vytvára koberce pritlačené k zemi vysoké do 2-3 cm.
Delosperma sphalmanthoides je najmenší zástupca rodu Delosperma. Pochádza z Južnej Afriky z vyšších nadmorských výšok v pohorí Komsberg v provincii Cape. Je to mimoriadne pôvabná nízka kompaktná sukulentná skalnička. Vyžaduje slnečnú polohu a veľmi dobre drenážovaný štrkovitý substrát. V zime neznáša mokro, takže jej treba zabezpečiť suché zimovanie. Kvitne v apríli až máji a niekedy aj koncom leta, začiatkom jesene. Lístočky sú dužnaté, sivomodré. Kvety sú svietivo tmavo ružové. Rozrastá sa pomaly. Vytvára asi 2 cm vysoké bochníčky až koberčeky.
Dianthus arenarius „Little Maiden“ – krásny kompaktný kultivar klinčeka piesočného so snehobielymi jemne strihanými kvetmi. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu, priepustný substrát s prídavkom piesku a kamennej drviny. Vhodný do skaliek, suchých múrikov aj nádob. Kvitne v júni, Vytvára husté sýtozelené bochníčky vysoké 2 -3 cm. V čase kvitnutia má výšku 8-10 cm.
Dianthus gratianopolitanus „Tiny Rubies“ – plnokvetý kultivar nizkeho klinčeka, je nenáročnou skalničkou na slnečné suchšie stanovište . Na pôdu je nenáročný. Rastie dobre v bežnej záhradnej zemine. Kvitne v máji. Mimo dobu kvitnutia je dekoratívny hustými sivomodrými vankúšmii listov. V kvete dosahuje výšku 12 cm.
Dianthus microlepis – klinček bulharský je balkánskym endemitom. Rastie v bulharských horách a na juhu bývalej Juhoslávie. Vyžaduje chudobnú kyslú pôdu a sucho. V záhrade ho vysádzame do skaliek a miniskaliek v nádobách na slnečné suché miesta. Svojou výškou okolo 3 cm sa radí medzi najmenšie klinčeky.
Dianthus microlepis „Albus“ – klinček bulharský je balkánskym endemitom. Rastie v bulharských horách a na juhu bývalej Juhoslávie. Vyžaduje chudobnú kyslú pôdu a sucho. V záhrade ho vysádzame do skaliek a miniskaliek v nádobách na slnečné suché miesta. Svojou výškou okolo 3 cm sa radí medzi najmenšie klinčeky. Farba kvetu je variabilná od tmavoružovej, cez svetloružové odtiene až po bielu.
Dianthus sternbergii – klinček sternbergov je endemitom Julských Álp, kde rastie na suchých skalnatých stráňach. V skalke sa mu darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou s prídavkom vápencovej drviny. Kvitne od júna do septembra veľkými svetloružovými kvetmi, ktoré majú veľmi intenzívnu klinčekovú vôňu. V kvete má výšku okolo 10 cm.
Echinocereus reichenbachii – mrazuvzdorný kaktus pôvodom z púštnych oblastí severu Mexika a juhu USA . Vystupuje do nadmorskej výšky 1500 metrov. V skalke vyžaduje slnko po väčšinu dňa, sucho, priepustný piesočnato-štrkovitý substrát a dobrú drenáž. Kvitne v júni. Dorastá do výšky okolo 10-15 cm.
Edraianthus graminifolius – je rozšírený v horách Balkánu, kde rastie na slnečných skalnatých svahoch. V skalke sa mu darí na slnečnom ale nie úpalovom mieste. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Vytvára trsíky vysoké okolo 10-12 cm.
Erigeron linearis – severoamerický druh z polopúští. Pestuje sa na slnečnom suchom stanovišti s priepustným kamenitým substrátom. Kvitne v júni. Výška v kvete je 12 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Galanthus nivalis – snežienka jarná je európsky druh. Rastie najmä v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe. V prírode sa vyskytuje hlavne pozdĺž riek v lužných lesoch v nížinách, ale aj na vlhších stanovištiach v pahorkatinách v listnatých lesoch a na lúkach. V záhradách sa vysádzajú do predzáhradok, do kvetinových záhonov, skaliek alebo pod okrasné listnaté stromy a kríky. Vyhovuje im bežná záhradná pôda, ktorá nie je príliš suchá, slnko aj polotieň. Snežienky sú vysoké 10-15 cm. Sú prvými poslami jari. Kvitnú vo februári až marci, často ešte nad snehovou pokrývkou.
Gentiana gelida – pôvodný areál má v Afghanistane, Iráne, Iraku, na Kaukaze, v Turecku a v Turkmenistane. Vysádza sa na svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom do priepustného substrátu. Kvitne v júli až auguste maslovo žltými kvetmi. Vytvára trsy vysoké 10-15 cm.
Gentiana newberryi – horec pôvodom zo západu Severnej Ameriky, vytvára trsy vysoké asi 12 cm, kvitne koncom augusta až v septembri. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a humóznu zeminu s rašelinou a pieskom.
Gentiana septemfida – letný horec pôvodom z Turecka, Iránu, Kaukazu a Krymu. V prírode rastie v nadmorskej výške 1800 až 3200 metrov na horských lúkach a v riedkych lesoch. Vyžaduje svetlé, mierne vlhké stanovište chránené pred poludňajším úpalom a priepustný humózny substrát. Vytvára trsy vysoké okolo 12 cm. Je cenený pre neskoré kvitnutie od konca júla až do septembra.
Gentiana sino-ornata – horec čínsky alebo jesenný pochádza zo západnej Číny a Tibetu. Vyžaduje svetlé stanovište, chránené pred poludňajším úpalom. Substrát má mať dobre priepustný, rovnomerne mierne vlhký, neutrálny až slabo kyslý vytvorený zo zmesi rašeliny a ťažšej zeminy a hrubého kremičitého piesku. Kvitne v septembri až októbri veľkými žiarivo modrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek.
Gentiana sino-ornata „Lawrence“ – zriedkavá odroda horca čínskeho s tyrkysovomodrými kvetmi. Vyžaduje neustále mierne vlhkú a mierne kyslú pôdu, svetlé stanovište, chránené pred poludňajším úpalom, v substráte prídavok rašeliny a ťažšej zeminy. Kvitne koncom septembra a v októbri veľkými tyrkysovomodrými kvetmi na koncoch poliehavých stoniek.