Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus alpinus ‚Drake’s Form‘ – krásna forma klinčeka alpského s tmavoružovýmí kvetmi s tmavočerveným očkom. Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka alebo na miesta s dopoludňajším slnkom. Substrát pripravíme s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Je vysoký 4-5 cm.
Dianthus amurensis – klinček sibírsky pochádza z údolia rieky Amur. Vyznačuje sa pre klinčeky nezvyklou svetlofialovou farbou kvetu. Kvety majú intenzívnu klinčekovú vôňu. V skalke ho vysádzame na svetlé ale nie úpalové miesta. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápenca. Kvitne dlho uprostred leta v júni až júli. Vysoký je okolo 10 cm.
Dianthus calizonus x alpinus – kríženec klinčeka alpského, ktorý sa na rozdiel od pôvodného druhu ľahko pestuje. Znáša slnečné a suchšie stanovište. Pôda má byť priepustná s podielom kamennej drviny. Kvitne v máji. Výška v kvete je 9 cm.
Dianthus sternbergii – klinček sternbergov je endemitom Julských Álp, kde rastie na suchých skalnatých stráňach. V skalke sa mu darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou s prídavkom vápencovej drviny. Kvitne od júna do septembra veľkými svetloružovými kvetmi, ktoré majú veľmi intenzívnu klinčekovú vôňu. V kvete má výšku okolo 10 cm.
Dianthus superbus – klinček pyšný rastie na trávnatých svahoch v horách Európy. Vyznačuje sa veľkými veľmi jemne strihanými okvetnými lístkami a silnou klinčekovou vôňou. Sadíme ho do priepustnej pôdy na svetlé ale nie úpalové stanovište v skalke alebo na vyvýšené záhony. Je vápnomilný. Kvitne v júni. Dorastá do výšky 30 cm.
Draba aizoides – rastie v strednej a južnej Európe. Vysádzame ju na slnčné stanovište do otvorov a špár vo vápencových skalách. Kvitne v marci až apríli. Výška rastliny je 5-10 cm.
Dryopteris filix-mas ‚Crispa Cristata‘ je zaujímavý kultivar paprade samčej s kristátnymi listami. Je to nenáročná papraď, ktorú môžeme vysadiť do bežnej záhradnej pôdy, obohatenej o kyslú rašelinu. Najlepšie sa jej darí v polotieni pod stromami, ale na vlhkejších pôdach prospieva aj na slnku. Dorastá do výšly okolo 30-40 cm.
Edraianthus graminifolius „Albus“ – bielokvetá forma edraiantu trávolistého, ktorý pochádza z hôr Balkánu a Apeninského polostrova.. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou, najlepšie v špárach medzi vápencovými skalami. Kvitne neskôr, koncom mája až v júni. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus niveus – pochádza z Bosny. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch orientovaných na sever a východ v nadmorskej výške 1600 – 2000m. Rastie priamo v puklinách skál alebo na kamenitých plytkých pôdach.
V skalkách ho zatiaľ vidno vzácne. Vysádza sa na východné expozície v skalke alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Môže byť vysadený aj priamo do mäkkého travertínu. Vytvára nízke trsy do výšky okolo 6 cm. Kvitne v máji až júni krémovo-bielymi zvončekmi.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Epipactis palustris rastie v Európe a Ázii na podmáčaných lúkach a v mokrinách vo svetlých zmiešaných lesoch. V záhrade túto vlhkomilnú orchideu pestujeme na slnku alebo v polotieni na okrajoch jazierok, potôčikov v nulovej zóne alebo na mokradných záhonoch či iných miestach s trvalo vlhkou pôdou. Kvitne v júni. V období kvitnutia má výšku okolo 30-50 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Famatina maulensis – cibuľnatá trvalka z čeľade amarilkovitých rastie na pomerne malom území v strednom Čile v Andách. Vyskytuje sa v nadmorských výškach od 800 do 2600 metrov na skalnatých svahoch kde sa drží trvalé vlhko a v blízkosti potokov. V záhradách sa uplatní vo väčších skalkách, trvalkových výsadbách aj v nádobách. Potrebuje slnko alebo len ľahký polotieň a priepustný výživný substrát a dostatok vlahy. Znáša mráz do -20 stupňov Celzia aj snehovú pokrývku. Má rúrkovité červeno-oranžové kvety usporiadané v súkvetiach. Kvitne v máji až júni. Dorastá do výšky okolo 30 cm.
Fritillaria meleagris – korunka strakatá rastie v západnej, strednej a južnej Európe na vlhkých zaplavovaných lúkach a v riedkych lužných lesoch. V záhradách ju vysádzame na vlhké miesta v skalke alebo na vlhké okraje jazierok s nulovou hĺbkou vody na slnko aj do polotieňa, kde časom vytvorí bohaté trsy dorastajúce do výšky okolo 20-25 cm.
Fritillaria meleagris „Alba“ – korunka strakatá „Alba“- bielokvetá forma rastie v západnej, strednej a južnej Európe na vlhkých zaplavovaných lúkach a v riedkych lužných lesoch. V záhradách ju vysádzame na vlhké miesta v skalke alebo na vlhké okraje jazierok s nulovou hĺbkou vody na slnko aj do polotieňa, kde časom vytvorí bohaté trsy dorastajúce do výšky okolo 20-25 cm.
Galanthus elwesii – snežienka Elwésova rastie pôvodne v južnej Európe a Malej Ázii. Je vyššia než naša snežienka jarná a má väčšie kvety a širšie listy. Podobne ako snežienka jarná obľubuje vlhšiu pôdu a polotieň. Sadíme ju do skaliek, záhonov a do podrastu pod riedko rastúce dreviny. Patrí k prvým jarným kvetom. Kvitne vo februári až apríli. Je vysoká okolo 25 cm.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.