Darmera peltata (syn.: Peltiphyllum peltatum) – darmera štítnatá pochádza zo západu Severnej Ameriky. Je to rastlina s dekoratívnymi veľkými listami vhodná na okraje jazierok, brehy potôčkov a do rašelinových záhonov, na slnko aj do tieňa. Sadí sa do nulovej hĺbky vody. Kvitne v apríli až máji svetloružovými bohatými súkvetiami ešte pred rozvinutím listov. Široké listy darmery pekne kontrastujú s dlhými úzkymi listami iných vodných rastlín ako sú napríklad pálky, kosatce, škripiny. Dosahuje výšku 50-80 cm.
Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus alpinus ‚Drake’s Form‘ – krásna forma klinčeka alpského s tmavoružovýmí kvetmi s tmavočerveným očkom. Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka alebo na miesta s dopoludňajším slnkom. Substrát pripravíme s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Je vysoký 4-5 cm.
Dianthus amurensis – klinček sibírsky pochádza z údolia rieky Amur. Vyznačuje sa pre klinčeky nezvyklou svetlofialovou farbou kvetu. Kvety majú intenzívnu klinčekovú vôňu. V skalke ho vysádzame na svetlé ale nie úpalové miesta. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápenca. Kvitne dlho uprostred leta v júni až júli. Vysoký je okolo 10 cm.
Dianthus calizonus x alpinus – kríženec klinčeka alpského, ktorý sa na rozdiel od pôvodného druhu ľahko pestuje. Znáša slnečné a suchšie stanovište. Pôda má byť priepustná s podielom kamennej drviny. Kvitne v máji. Výška v kvete je 9 cm.
Dianthus sternbergii – klinček sternbergov je endemitom Julských Álp, kde rastie na suchých skalnatých stráňach. V skalke sa mu darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou s prídavkom vápencovej drviny. Kvitne od júna do septembra veľkými svetloružovými kvetmi, ktoré majú veľmi intenzívnu klinčekovú vôňu. V kvete má výšku okolo 10 cm.
Dianthus superbus – klinček pyšný rastie na trávnatých svahoch v horách Európy. Vyznačuje sa veľkými veľmi jemne strihanými okvetnými lístkami a silnou klinčekovou vôňou. Sadíme ho do priepustnej pôdy na svetlé ale nie úpalové stanovište v skalke alebo na vyvýšené záhony. Je vápnomilný. Kvitne v júni. Dorastá do výšky 30 cm.
Draba aizoides – rastie v strednej a južnej Európe. Vysádzame ju na slnčné stanovište do otvorov a špár vo vápencových skalách. Kvitne v marci až apríli. Výška rastliny je 5-10 cm.
Edraianthus graminifolius „Albus“ – bielokvetá forma edraiantu trávolistého, ktorý pochádza z hôr Balkánu a Apeninského polostrova.. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou, najlepšie v špárach medzi vápencovými skalami. Kvitne neskôr, koncom mája až v júni. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus niveus – pochádza z Bosny. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch orientovaných na sever a východ v nadmorskej výške 1600 – 2000m. Rastie priamo v puklinách skál alebo na kamenitých plytkých pôdach.
V skalkách ho zatiaľ vidno vzácne. Vysádza sa na východné expozície v skalke alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Môže byť vysadený aj priamo do mäkkého travertínu. Vytvára nízke trsy do výšky okolo 6 cm. Kvitne v máji až júni krémovo-bielymi zvončekmi.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Equisetum hyemale var. „Robustum“ – veľmi dekoratívna vysoká močiarna praslička rozšírená v Severnej a Strednej Amerike. Vysádza sa na plytké okraje jazierok a do potôčkov do hĺbky vody 0-5 cm. Dorastá do výšky 100-150 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Eryophorum angustifolium – páperník úzkolistý rastie v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Je vhodný na okraje jazierok a potôčikov na slnku aj v polotieni s hĺbkou vody 0 -5 cm. Kvitne v máji až júni, Dorastá do výšky 30-40 cm.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.
Globularia cordifolia – rastie v Alpách a horách južnej Európy. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustný substrát s vápencovou drťou. Najlepšie ak môže zo špáry porastať skaly. Kvitne v máji. Výška koberca je 2-3 cm, kvety má na stonkách vysokých okolo 5 cm.
Globularia meridionalis – vyskytuje sa v horách Balkánu, Apeninách a juhovýchodných Alpách. V prírode rastie na vápencoch na kamenitých stráňach a skalách. Vystupuje až do výšky 2800 metrov nad morom.
Vysádza so do skaliek a suchých múrikov na slnečné suchšie miesta do priepustného substrátu s vyšším podielom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly, preto je vhodná aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára kompaktné nízke koberčeky z tuhých lesklých tmavozelených listov. Kvitne na stonkách vysokých 1-4 cm svetlomodrými guľovitými súkvetiami. Kvitne dlho od mája až do júla.
Globularia repens – guľôčka plazivá je pôvabná skalnička z hôr juhozápadnej Európy. Je to nízka plazivá skalnička, ktorej sa najlepšie darí v špárach vápencových kameňov odkiaľ sa jej husté tmavozelené koberčeky rozrastajú a kopírujú povrch skál. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a stredne sucho. Pre pomalý rast je vhodná aj do malých skaliek a do korýt. Kvitne v máji až júni svetlomodrými prisadnutými kvetmi. Má výšku len 1 až 3 cm.