Crocus tommasinianus ‚Roseus‘- jarný krokus s ružovými kvetmi. Ako jeden z prvých poslov jari oživí skalku, kvetinový záhon alebo trávnik v skorom predjarí a poskytuje prvú pastvu pre čmeliaky a včely. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú, hlinito-piesočnatú pôdu. Kvitne koncom februára a v marci. Je vysoký okolo 10 cm.
Cypella aquatilis – novinka v sortimente vodných rastlín patrí do čeľade irisovitých. Pochádza z Južnej Ameriky, kde rastie od Peru a Brazílie až po severnú Argentínu. Rastie na periodicky zaplavovaných územiach. Nezvyčajné žlté veľké kvety sa rozvíjajú postupne od júna do augusta. Vysádza sa do väčšieho kvetináča, ktorý sa umiestni na okraj jazierka, tak aby bol povrch substrátu približne vo výške hladiny vody v jazierku. Na zimu ho treba umiestniť do svetlej chladnej miestnosti, kde nemrzne na okno. Pod kvetináč dáme hlbšiu podmisku a udržiavame v nej vodu počas celej zimy. Za túto starostlivosť sa v lete odvďačí množstvom nezvyčajných kvetov. Výška rastliny je okolo 30 cm.
Daphne arbuscula – lykovec kríčkovitý je slovenským endemitom z Muránskej planiny. V skalke sa mu darí na slnečnom, stredne suchom stanovišti v priepustnom substráte s prídavkom vápencovej drviny medzi vápencovými skalami. Kvitne v apríli až máji. Výška kríčkov je okolo 10-15 cm.
Daphne sericea ´Dwarf´- zakrpatený kultivar lykovca je skutočným šperkom do skalky. Vysádza sa na slnečné, stredne suché miesta do priepustného substrátu s prídavkom vápencovej drviny. Vytvára stálozelené malé kríčky s tuhými úzkymi listami vysoké okolo 25 cm. Prirastá pomaly. Kvitne v apríli až máji. Kvety majú intenzívnu sladkú vôňu.
Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus alpinus ‚Drake’s Form‘ – krásna forma klinčeka alpského s tmavoružovýmí kvetmi s tmavočerveným očkom. Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka alebo na miesta s dopoludňajším slnkom. Substrát pripravíme s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Je vysoký 4-5 cm.
Dianthus amurensis – klinček sibírsky pochádza z údolia rieky Amur. Vyznačuje sa pre klinčeky nezvyklou svetlofialovou farbou kvetu. Kvety majú intenzívnu klinčekovú vôňu. V skalke ho vysádzame na svetlé ale nie úpalové miesta. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápenca. Kvitne dlho uprostred leta v júni až júli. Vysoký je okolo 10 cm.
Dianthus calizonus x alpinus – kríženec klinčeka alpského, ktorý sa na rozdiel od pôvodného druhu ľahko pestuje. Znáša slnečné a suchšie stanovište. Pôda má byť priepustná s podielom kamennej drviny. Kvitne v máji. Výška v kvete je 9 cm.
Dianthus myrtinervius – pochádza z hôr Macedónska, kde rastie na kamenitých svahoch. Tento miniatúrny klinček aby si zachoval svoj nízky a kompaktný vzrast vyžaduje chudobnú pôdu a suchú slnečnú polohu. Uplatní sa v malých skalkách a miniskalkách v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Vytvára koberčeky vysoké len do jedného centimetra.
Dianthus sternbergii – klinček sternbergov je endemitom Julských Álp, kde rastie na suchých skalnatých stráňach. V skalke sa mu darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou s prídavkom vápencovej drviny. Kvitne od júna do septembra veľkými svetloružovými kvetmi, ktoré majú veľmi intenzívnu klinčekovú vôňu. V kvete má výšku okolo 10 cm.
Dianthus superbus – klinček pyšný rastie na trávnatých svahoch v horách Európy. Vyznačuje sa veľkými veľmi jemne strihanými okvetnými lístkami a silnou klinčekovou vôňou. Sadíme ho do priepustnej pôdy na svetlé ale nie úpalové stanovište v skalke alebo na vyvýšené záhony. Je vápnomilný. Kvitne v júni. Dorastá do výšky 30 cm.
Draba aizoides – rastie v strednej a južnej Európe. Vysádzame ju na slnčné stanovište do otvorov a špár vo vápencových skalách. Kvitne v marci až apríli. Výška rastliny je 5-10 cm.
Dracocephalum argunense – včelník rastúci vo východnej až strednej Ázii (Čína, Mongolsko, Severná Kórea, JV Rusko) v stepných spoločenstvách na slnečných svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 30 cm. Čím je pôda chudobnejšia a suchšia tým je rastlina nižšia a kompaktnejšia. Kvitne v júni až júli modrými hluchavkovitými kvetmi. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Dracocephalum bullatum – včelník pochádzajúci z Číny. Vyskytuje sa v stepných spoločenstvách na slnečných kamenitých svahoch. Je vhodný do skaliek alebo vyvýšených záhonov s chudobnou piesčito kamenitou pôdou na celodennom slnku a v ľahkom polotieni. Vytvára trsy vysoké 15- 20 cm. Kvitne v júni až júli veľkými hlávkami modrofialovych hluchavkovitých kvetov. Je veľkým lákadlom pre včely a čmeliaky.
Edraianthus graminifolius „Albus“ – bielokvetá forma edraiantu trávolistého, ktorý pochádza z hôr Balkánu a Apeninského polostrova.. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou, najlepšie v špárach medzi vápencovými skalami. Kvitne neskôr, koncom mája až v júni. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus niveus – pochádza z Bosny. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch orientovaných na sever a východ v nadmorskej výške 1600 – 2000m. Rastie priamo v puklinách skál alebo na kamenitých plytkých pôdach.
V skalkách ho zatiaľ vidno vzácne. Vysádza sa na východné expozície v skalke alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Môže byť vysadený aj priamo do mäkkého travertínu. Vytvára nízke trsy do výšky okolo 6 cm. Kvitne v máji až júni krémovo-bielymi zvončekmi.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Epipactis palustris rastie v Európe a Ázii na podmáčaných lúkach a v mokrinách vo svetlých zmiešaných lesoch. V záhrade túto vlhkomilnú orchideu pestujeme na slnku alebo v polotieni na okrajoch jazierok, potôčikov v nulovej zóne alebo na mokradných záhonoch či iných miestach s trvalo vlhkou pôdou. Kvitne v júni. V období kvitnutia má výšku okolo 30-50 cm.