Dianthus microlepis „Albus“ – klinček bulharský je balkánskym endemitom. Rastie v bulharských horách a na juhu bývalej Juhoslávie. Vyžaduje chudobnú kyslú pôdu a sucho. V záhrade ho vysádzame do skaliek a miniskaliek v nádobách na slnečné suché miesta. Svojou výškou okolo 3 cm sa radí medzi najmenšie klinčeky. Farba kvetu je variabilná od tmavoružovej, cez svetloružové odtiene až po bielu.
Dodecatheon meadia „Album“ – pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Patrí do čeľade Primulaceae a jeho kvety pripomínajú kvety cyklámenu. Vysádza sa miesta s dopoludňajším slnkom alebo do ľahkého polotieňa, kde sa udrží vlhšia pôda. Substrát má byť priepustný, humózny. Kvitne koncom apríla až v máji. V kvete dorastá do výšky 20 cm.
Dryas octopetala var. minor – dryádka osemlístková rastie v Európe a Ázii. Vysádzame ju na štrkovité vlhšie humózne stanovište s dostatkom slnečného svetla. Kvitne v apríli až máji, výška: v kvete je 7 cm.
Edraianthus graminifolius „Albus“ – bielokvetá forma edraiantu trávolistého, ktorý pochádza z hôr Balkánu a Apeninského polostrova.. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou, najlepšie v špárach medzi vápencovými skalami. Kvitne neskôr, koncom mája až v júni. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Edraianthus niveus – pochádza z Bosny. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch orientovaných na sever a východ v nadmorskej výške 1600 – 2000m. Rastie priamo v puklinách skál alebo na kamenitých plytkých pôdach.
V skalkách ho zatiaľ vidno vzácne. Vysádza sa na východné expozície v skalke alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Môže byť vysadený aj priamo do mäkkého travertínu. Vytvára nízke trsy do výšky okolo 6 cm. Kvitne v máji až júni krémovo-bielymi zvončekmi.
Erigeron leptopetalus – vyskytuje sa v Andách v Čile a Argentíne v nadmorskej výške 800 až 1800 metrov nad morom. V prírode rastie najmä na brehoch potôčikov a iných vlhkých miestach. V skalke mu tiež vyhovuje slnečné ale nevysýchavé miesto a s dobre priepustným substrátom. Rozrastá sa pomaly. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára husté trsíky tuhších úzkych na konci okrúhlych a brvitých listov vysoké 4-5 cm Kvitne v máji a júni bielymi kvetmi na stonkách vysokých 8-10 cm.
Erigeron scopulinus – nízka, drobná kobercovitá skalnička pôvodom z hôr juhozápadnej časti USA. Je vhodná do malých skaliek a miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu. Kvitne v máji až júni. Vytvára husté zelené koberčeky vysoké len 1-3 cm.
Erinus alpinus ‚Albus‘ – bielokvetá forma erinusu. Nenáročná drobná skalnička. Možno ju vysádzať do skaliek, suchých múrikov aj nádob. Rastie bez problémov na akejkoľvek priepustnej pôde na slnku aj v polotieni. Kvitne v máji. V kvete má výšku 8-12 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Eryophorum angustifolium – páperník úzkolistý rastie v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Je vhodný na okraje jazierok a potôčikov na slnku aj v polotieni s hĺbkou vody 0 -5 cm. Kvitne v máji až júni, Dorastá do výšky 30-40 cm.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Gentiana angustifolia „Eisberg“ je ozajstným skvostom medzi skalničkami. Je to bielokvetá forma horca úzkolistého pôvodom v západných Alpách, ktorý má bežne tmavo horcovo modré kvety. Na jeho snehobielych kvetoch je ľahký tyrkysovomodrý nádych. Na vhodnom stanovišti v skalke sa pestuje pomerne ľahko. Potrebuje dopoludňajšie slnko, a rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, ktorý by mal byť humóznejší a dobre priepustný. Kvitne v apríli až máji. Dorastá do výšky 10-12 cm.
Gentiana clusii „Alba“ – bielokvetá forma horca Clusiovho. Kvitne v apríli až máji, výšku má 7-8 cm. Vysádzame na slnečné ale nie úpalové stanovište do substrátu s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a neutrálnej drviny.
Gentiana verna ‚Alba‘- vzácna bielokvetá forma horca jarného. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. V kvete má výšku 6-8 cm. Kvitne koncom apríla a v máji.
Geranium sessiliflorum var.nigrum – pochádza z Nového Zelandu. Je to nenáročná skalnička na slnko a sucho. Má síce len drobné biele kvety ale zato veľmi dekoratívne tmavohnedé listy. Kvitne od mája do júla. Vytvára bohaté trsy čokoládovo hnedých listov vysoké 4-6 cm.
Helianthemum „Raspberry Ripple“ – kultivar devätorníka so zaujímavými bieločerveno flakatými kvetmi, Kvitne od leta do jesene. Krásna skalnička na slnečné, teplé a suché stanovište. Výška kríčkov je okolo 20 cm.
Helianthemum „The Bridge“ – kultivar devätorníka s veľkými bielymi kvetmi a striebornými plstnatými lístkami. Bohato kvitne na plnom slnku, výborne znáša aj úpal a sucho. Na pôdu je nenáročný, stačí mu bežná priepustná záhradná pôda. Uplatní sa vo väčších skalkách, suchých múrikoch, v nádobách a na predných okrajoch trvalkových záhonov. Hlavné kvitnutie má od konca mája do konca júna. Po menšej prestávke kvitne aj v neskoršom lete a na jeseň. Vytvára vankúšovité kríčky vysoké okolo 25 cm.
Iberis sempervirens – iberka vždyzelená má pôvodný areál rozšírenia v južnej Európe, juhozápadnej Ázii a severozápadnej Afrike.. Je to nenáročná osvedčená skalnička vhodná pre začínajúcich pestovateľov skalničiek. Sadíme ju na slnečné suchšie miesta. Rastie dobre v bežnej záhradnej priepustnej pôde. Vytvára stálozelené vankúšovité kríčky. Rezom po odkvitnutí udržíme kompaktný tvar. Kvitne v apríli až máji. Výška kríčkov je okolo 15 cm.
Iris barbata Nana ‚Boo‘ – kultivar nízkeho veľkokvetého kosatca. Je vhodný do väčších skaliek aj trvalkových záhonov. Na pestovanie je nenáročný. Potrebuje dostatok slnka a bežnú záhradnú priepustnú pôdu. Kvety majú čisto biely dóm a modré fally s bielym okrajom. Kvitne v apríli až máji. Je vysoký 15-20 cm.
Iris laevigata „Alboviolacea“ – Iris laevigata je skutočne vodný kosatec pôvodom zo Severnej Ameriky. Celoročne môže rásť v hĺbke vody do 15 cm. Dá sa však pestovať aj v dostatočne vlhkej pôde mimo jazierka. Kultivar Iris laevigata „Alboviolacea“ má takmer biele kvety s ľahkým fialovým nádychom a fally (vonkajšie okvetné lístky) široko otvorené. Úzke vnútorné okvetné lístky dómu majú pozdĺž stredu svetlofialový pruh. Listy sú svetlozelené. Kvitne v máji až júni. Výšku v kvete má okolo 60-70 cm.
Vysádza sa do plytkých zón záhradných jazierok, biobazénov alebo brehy potôčikov do hĺbky vody 0-15 cm. Možno ho vysadiť priamo do vrstvy riečneho štrku vysokej aspoň 10-15 cm, ktorým sú zasypané. Alebo sa vysádza do väčšieho kvetináča s priemerom okolo 30 cm a výškou 20 cm do ílovitej zeminy. Vhodné je prihnojenie pomaly sa uvoľňujúcim hnojivom podobne ako pri výsadbe lekna. Pre bohaté kvitnutie vyžaduje počas dňa aspoň 6 hodín priameho slnka.
Jeffersonia diphylla – hájnička zo strednej Ázie. Je dekoratívna nie len bielymi kvetmi ale aj zaujímavými dvojlaločnými listami. Vyžaduje polotieň a mierne vlhkú pôdu najlepšie v podraste pod vyššími riedkymi stromami. Výška trsu je 25-30 cm. Kvitne v apríli až máji.
Juno bucharica – juno bucharské pochádza zo Strednej Ázie. Pestuje sa vo väčších skalkách a v trvalkových záhonoch. Potrebuje slnko, sucho a dobre priepustnú piesočnato-hlinitú pôdu. Vytvára bohaté trsy vysoké okolo 25 cm. Kvitne v apríli až máji. Mrazuodolnosť sa udáva do -40 stupňov Celzia.
Juno magnifica ‘Alba’ – je endemitom stredoázijského Uzbekistanu. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou. Rastlina je vhodná do väčších skaliek a do trvalkových záhonov. Kvitne v apríli až máji. Je vysoká 40-50 cm.
Kalmia latifolia – kalmia širokolistá pochádza z hôr východnej časti USA. Je to menej známy ker príbuzný s rododendrónmi s bohatými súkvetiami zaujímavých balónkovitých kvetov, ktoré sú svetloružové až biele. Dnes je vyšľachtených viacero kultivarov s kvetmi rôznych odtieňov ružovej až po tmavočervenú a aj s rôznou farebnou kresbou vnútri kvetu. Kalmia má podobné nároky na pestovanie ako rododendróny. Sadíme ju do rašelinového substrátu do polotieňa ale pri dostatku vlahy dobre prosperuje aj na slnku. Oproti rododendrónom lepšie znáša suchá a teplo. Kvitne koncom mája až v júni. V jej domovine tvorí pomerne mohutné kry vysoké aj cez 3 metre. V európskych podmienkach v našich záhradách rastie pomaly zvyčajne len do 1,5-2 metrov.