Delosperma sphalmanthoides je najmenší zástupca rodu Delosperma. Pochádza z Južnej Afriky z vyšších nadmorských výšok v pohorí Komsberg v provincii Cape. Je to mimoriadne pôvabná nízka kompaktná sukulentná skalnička. Vyžaduje slnečnú polohu a veľmi dobre drenážovaný štrkovitý substrát. V zime neznáša mokro, takže jej treba zabezpečiť suché zimovanie. Kvitne v apríli až máji a niekedy aj koncom leta, začiatkom jesene. Lístočky sú dužnaté, sivomodré. Kvety sú svietivo tmavo ružové. Rozrastá sa pomaly. Vytvára asi 2 cm vysoké bochníčky až koberčeky.
Delosperma sutherlandii – sukulentná skalnička na plné slnko a sucho, kvitne v máji až júni. Výška 7-9 cm. Nerozrastá sa výbežkami ako väčšina delosperm, ale tvorí len drobné trsy.
Dianthus „Braňo“ – veľmi pekný sýto ružový malý klinček vhodný do skaliek aj nádob. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a priepustný substrát. Vytvára husté nízke vankúše z jemných modrosivých lîstkov, nad ktorými sa v máji až júni objavujú v hojnom počte ružové kvety na mierne ohnutých stonkách vysokých okolo 6-7 cm.
Dianthus „OK“ – krásny miniatúrny klinček, ktorý vytvára veľmi husté kompaktné vankúšiky. Je ideálny do skaliek či suchých múrikov na slnku aj do miniskaliek v nádobách.Vysádza sa do priepustného štrkovito-piesočnatého substrátu do štrbín medzi kamene. Kvitne v máji až júni.. V dobe kvitnutia má výšku 6-8 cm.
Dianthus drenovskianus – pochádza z oblasti Bajkalu. Je to krásny nízky kompaktný klinček. Vysádza sa do skaliek, suchých múrikov a korýt. Vyžaduje slnko po väčšimu dňa a dobre priepustný substrát. Vytvára husté kompaktné vankúšiky vysoké do 4 cm. Rozrastá sa pomaly. Kvitne koncom apríla a v máji.
Dianthus freynii – je endemitom Dinárskych vrchov v Hercegovine. V prírode rastie na vápencových skalách a kamenitých svahoch v nadmorskej výške 1900 až 2200 metrov. Vysádza sa do skaliek, suchých múrikov a korýt. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a dobre priepustný substrát s vápencovou drvinou. Vytvára husté kompaktné vankúšiky vysoké v dobe kvitnutia 4-7 cm. Rozrastá sa pomaly. Kvitne v máji až júni.
Dianthus gratianopolitanus „La Bourboule Alba“ – kultivar nízkeho klinčeka so snehobielymi kvetmi a striebristými lístkami. Potrebuje slnečné suchšie miesto v skalke alebo v miniskalke v nádobe. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom piesku a ostrej kamennej drviny. Kvitne v máji až júni. V kvete je vysoký okolo 6-7 cm.
Dianthus gratianopolitanus „Rubín“ patrí medzi najtmavšíe červené skalkové klinčeky. Vysádza sa do skaliek, vyvýšených záhonov alebo nádob na dostatočne slnečné miesto. Pri nedostatku slnka staršie rastliny napadajú hubové choroby a postupne chradnú. Substrát má byť výživnejší a dobre priepustný s prímesou ostrého piesku a kamennej drviny. Kvitne v máji až júni. V kvete má výšku okolo 8 cm.
Dianthus haematocalix ssp. pindicola – nízky tmavo ružový klinček rastie v Albánsku, Macedónsku a Grécku na skalnatých hrebeňoch a svahoch. V skalkách ho vysádzame na plné slnko do priepustnej štrkovitej pôdy. Výborne znáša sucho a úpal. Je vhodný aj do nádob a na výsadbu priamo do poréznych kameňov. Výtvára kompaktné sivomodrozelené mierne pichľavé bochníčky. Kvitne koncom mája až v júni. Výšku má okolo 4 cm.
Dianthus microlepis – klinček bulharský je balkánskym endemitom. Rastie v bulharských horách a na juhu bývalej Juhoslávie. Vyžaduje chudobnú kyslú pôdu a sucho. V záhrade ho vysádzame do skaliek a miniskaliek v nádobách na slnečné suché miesta. Svojou výškou okolo 3 cm sa radí medzi najmenšie klinčeky.
Dianthus microlepis „Albus“ – klinček bulharský je balkánskym endemitom. Rastie v bulharských horách a na juhu bývalej Juhoslávie. Vyžaduje chudobnú kyslú pôdu a sucho. V záhrade ho vysádzame do skaliek a miniskaliek v nádobách na slnečné suché miesta. Svojou výškou okolo 3 cm sa radí medzi najmenšie klinčeky. Farba kvetu je variabilná od tmavoružovej, cez svetloružové odtiene až po bielu.
Drosanthemum hispidum – sukulentná skalnička na plné slnko a sucho, nenáročná. Sadíme ju do piesčito-štrkovitého substrátu na dobre drenážované miesto. V období vegetácie jej doprajeme viac vlahy. V zime jej zabezpečíme suchý kryt. Veľmi bohato kvitne nepretržite od konca apríla do mrazov. Výška je okolo 7-9 cm.
Edraianthus dinaricus je endemitom hôr nad pobrežím Jadranu v Chorvátsku. Rastie tu v štrbinách vápencových skál na slnečných skalnatých svahoch. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách medzi vápencové kamene alebo priamo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, štkovitý substrát a dobrý odtok vody. Vytvára nízke trsíky tenkých striebristo-zelených trávovitých listov. Fialovomodré kvety sú na stonkách dlhých 2-3 cm jednotlivo. Kvitne koncom mája a v júni.
Ephedra chilensis – chvojník čilský je endemitom strednej oblasti Čile kde rastie v Andách aj na priľahlej argentínskej strane pohoria. Vyskytuje sa na slnečných svahoch na piesočnatých vulkanických pôdach v nadmorskej výške 300 – 3850 metrov.
V skalke mu vyhovuje priepustný hlinito -piesočnato-štrkovitý substrát a dobre drenážované svetlé miesto. Vytvára kríčky vysoké okolo 15-20 cm. Konáriky sú v lete zelené, v zime sú oranžovočervené. Chvojník čilský je dvojdomá rastlina. Dužinaté a šťavnaté krémovo biele plody na samičích rastlinách sú jedlé sladkej chuti.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Eriogonum ovalifolium – rastie na západe Severnej Ameriky v rôznych biotopoch na kamenitých pôdach alebo priamo na skalách.
Pestuje sa na skalkách, v suchých múrikoch alebo v nádobách na slnečných suchších miestach. Substrát má mať dobre priepustný s prídavkom kamennej drviny a piesku. Vytvára husté vankúše z tuhších oválnych drobných listov vysoké okolo 4-6 cm. Kvitne v máji až júni hlávkovitými žltými súkvetiami.
Escobaria sneedii var. leei pochádza zo Severnej Ameriky, kde sa vyskytuje roztrúsene na púšti Chihuahua. Rastie na hrebeňoch vápencových hôr v puklinách skál na sever orientovaných svahoch, zriedkavo aj na plytkých kamenitých vápencových pôdach s riedko rastúcimi krovinami v nadmorskej výške 1400-1800 metrov.
V našich podmienkach je tento zaujímavý krásny kaktus mrazuvzdorný, odolný a dobre pestovateľný. Pestuje sa v skalkách spolu s inými mrazuvzdornými sukulentami. Skalka musí byť dobre oddrenážovaná, s veľmi dobre priepustným štrkovito-piesočnatým substrátom. Pre pomalý kompaktný rast je veľmi vhodný aj do miniskaliek v nádobách, kde sa kombinuje s inými sukulentmi s podobnými nárokmi. Prirastá skutočne veľmi pomaly tým, že pribúdajú nové drobné husto nahlúčené telá a stredové najstaršie kmene sa pomaly zväčšujú. Pri veľmi starých jedincoch môže byť v jednom trse aj viac než sto kmeňov. Celý kaktus je husto pokrytý veľmi krátkymi mäkkými bielymi ostňami. Kvitne v apríli až máji ružovo-hnedými kvetmi na vrcholoch kmeňov. Plody sú zelené až červené. Staršie trsy môžu niekedy dosahovať výšku okolo 25 cm, ale väčšinou sú nižšie okolo 10 cm .
Globularia meridionalis – vyskytuje sa v horách Balkánu, Apeninách a juhovýchodných Alpách. V prírode rastie na vápencoch na kamenitých stráňach a skalách. Vystupuje až do výšky 2800 metrov nad morom.
Vysádza so do skaliek a suchých múrikov na slnečné suchšie miesta do priepustného substrátu s vyšším podielom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly, preto je vhodná aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára kompaktné nízke koberčeky z tuhých lesklých tmavozelených listov. Kvitne na stonkách vysokých 1-4 cm svetlomodrými guľovitými súkvetiami. Kvitne dlho od mája až do júla.
Heteroteca jonesii – pochádza z USA z juhozápadu štátu Utah, kde rastie vzácne na skalách a jemných sutiach v nadmorskej výške 1500 až 2700 metrov. Zatiaľ je to pomerne málo rozšírená skalnička ideálna na suché až úpalové miesta v skalke. Vhodná je aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára nízke husté striebornozelené koberčeky kopírujúce terén. Vyžaduje plné slnko, sucho, dobrú drenáž a minerálny priepustný substrát len s minimom humusovej zložky. Kvitne dlho od konca apríla až do júna. Výška rastliny je 2 cm.
Lewisia cotyledon „Alba“ – lewízia s bielymi kvetmi a belavým okrajom listov. Vyhovuje jej slnečné ale nie úpalové stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi dobre priepustným minerálnym substrátom bez obsahu vápenca. Kvitne od konca apríla až do júna. Výška rastliny je okolo 15 cm.
Lewisia cotyledon ružová – pochádza zo Severnej Ameriky (SZ Kalifornia, JZ Oregon) kde rastie na severne orientovaných skalnatých svahoch na skalách, suťoviskách, v nízkych trávnatých porastoch na skeletnatých pôdach alebo vo svetlých lesoch v nadmorských výškach od 100 do 2300 m. V skalke ju vysádzame na slnko alebo do mierneho polotieňa na stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou (krčok rastliny treba odsypať štrkom) z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca! Možno ju vysádzať aj do suchých múrikov alebo miniskaliek v nádobách. Úpalovým polohám sa pri pestovaní lewísií treba vyhýbať. V zime vyžaduje sucho, čo možno dosiahnuť umiestnením nádoby na miesto kde neprší, alebo v skalke rastlinu prikryjeme pred zimou tabuľkou skla alebo priehľadnou plastovou krabičkou od zeleniny či ovocia, ktorá nemá v dne otvory a zaťažíme ju vhodným kameňom. Kvitne v apríli až máji. Niekedy kvitnutie opakuje koncom leta. Aby lewízie dobre kvitli treba ich v období vegetácie pravidelne prihnojovať hnojivami na podporu kvitnutia. Výška rastliny v dobe kvitnutia je okolo 15 cm.
Lewisia cotyledon ružovofialová – v skalke ju vysádzame na slnko alebo do mierneho polotieňa na stanovište s dobrou spodnou aj povrchovou drenážou (krčok rastliny treba odsypať štrkom) z neutrálnej alebo kyslej kamennej drte a veľmi priepustným substrátom bez obsahu vápenca! Možno ju vysádzať aj do suchých múrikov alebo miniskaliek v nádobách. Úpalovým polohám sa pri pestovaní lewísií treba vyhýbať. V zime vyžaduje sucho, čo možno dosiahnuť umiestnením nádoby na miesto kde neprší, alebo v skalke rastlinu prikryjeme pred zimou tabuľkou skla alebo priehľadnou plastovou krabičkou od zeleniny či ovocia, ktorá nemá v dne otvory a zaťažíme ju vhodným kameňom. Kvitne v apríli až máji. Niekedy kvitnutie opakuje koncom leta. Aby lewízie dobre kvitli treba ich v období vegetácie pravidelne prihnojovať hnojivami na podporu kvitnutia. Výška rastliny v dobe kvitnutia je okolo 15 cm.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Maihuenia poeppigii – jej domovinou sú Andy v Čile a Argentíne. V prírode rastie na suchých stanovištiach na sopečných vyvrelinách v nadmorskej výške 500-2200 m n.m.
V skalke možno pestovať tento zvláštny zaujímavý kaktus celoročne vonku na dobre priepustnom štrkovito-piesočnatom podklade. Nevadí mu ani zimné vlhko. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa. Kvitne v máji až júli. Vytvára ploché koberčeky, vysoké 3-4 cm, ktoré sa rozrastajú len veľmi pomaly.