Delosperma sutherlandii – sukulentná skalnička na plné slnko a sucho, kvitne v máji až júni. Výška 7-9 cm. Nerozrastá sa výbežkami ako väčšina delosperm, ale tvorí len drobné trsy.
Dianthus „Braňo“ – veľmi pekný sýto ružový malý klinček vhodný do skaliek aj nádob. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a priepustný substrát. Vytvára husté nízke vankúše z jemných modrosivých lîstkov, nad ktorými sa v máji až júni objavujú v hojnom počte ružové kvety na mierne ohnutých stonkách vysokých okolo 6-7 cm.
Dianthus „Fanal“ – krásny záhradný kultivar klinčeka s tmavo ružovočervenými kvetmi na suché slnečné stanovište s priepustnou pôdou. Je nenáročný na pestovanie a odolný voči hubovým chorobám. Kvitne v máji. Výška v kvete je do 10 cm.
Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus calizonus x alpinus – kríženec klinčeka alpského, ktorý sa na rozdiel od pôvodného druhu ľahko pestuje. Znáša slnečné a suchšie stanovište. Pôda má byť priepustná s podielom kamennej drviny. Kvitne v máji. Výška v kvete je 9 cm.
Dianthus gratianopolitanus „La Bourboule Alba“ – kultivar nízkeho klinčeka so snehobielymi kvetmi a striebristými lístkami. Potrebuje slnečné suchšie miesto v skalke alebo v miniskalke v nádobe. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom piesku a ostrej kamennej drviny. Kvitne v máji až júni. V kvete je vysoký okolo 6-7 cm.
Drosanthemum hispidum – sukulentná skalnička na plné slnko a sucho, nenáročná. Sadíme ju do piesčito-štrkovitého substrátu na dobre drenážované miesto. V období vegetácie jej doprajeme viac vlahy. V zime jej zabezpečíme suchý kryt. Veľmi bohato kvitne nepretržite od konca apríla do mrazov. Výška je okolo 7-9 cm.
Dryas drumondii pochádza z hôr Severnej Ameriky.V skalke sa jej darí na slnečnom ale nie úpalovom mieste v priepustnej pôde. Kvitne v apríli až máji. Je vysoká okolo 10-15 cm.
Dryas octopetala var. minor – dryádka osemlístková rastie v Európe a Ázii. Vysádzame ju na štrkovité vlhšie humózne stanovište s dostatkom slnečného svetla. Kvitne v apríli až máji, výška: v kvete je 7 cm.
Edraianthus graminifolius „Albus“ – bielokvetá forma edraiantu trávolistého, ktorý pochádza z hôr Balkánu a Apeninského polostrova.. Vyžaduje slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou, najlepšie v špárach medzi vápencovými skalami. Kvitne neskôr, koncom mája až v júni. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Erigeron chrysopsidis – pochádza zo severozápadu USA, kde rastie na pomerne malom území. Je to veľmi atraktívna nízka skalnička so sýto žltými kvetmi. Sadíme ho na priame slnko do skaliek aj nádob s dobre priepustným neutrálnym substrátom. Kvitne dlho od konca apríla, v máji, až do začiatku júna. Je vysoký okolo 5-10 cm.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron leptopetalus – vyskytuje sa v Andách v Čile a Argentíne v nadmorskej výške 800 až 1800 metrov nad morom. V prírode rastie najmä na brehoch potôčikov a iných vlhkých miestach. V skalke mu tiež vyhovuje slnečné ale nevysýchavé miesto a s dobre priepustným substrátom. Rozrastá sa pomaly. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára husté trsíky tuhších úzkych na konci okrúhlych a brvitých listov vysoké 4-5 cm Kvitne v máji a júni bielymi kvetmi na stonkách vysokých 8-10 cm.
Erinus alpinus – drobná skalnička z Álp. Výborne sa darí aj v nížinách na slnečnom stanovišti aj v polotieni na akejkoľvek priepustnej pôde. Kvitne v máji ružovými, bielymi alebo fialovými kvetmi. V kvete má výšku 7-10 cm.
Eriogonum ovalifolium – rastie na západe Severnej Ameriky v rôznych biotopoch na kamenitých pôdach alebo priamo na skalách.
Pestuje sa na skalkách, v suchých múrikoch alebo v nádobách na slnečných suchších miestach. Substrát má mať dobre priepustný s prídavkom kamennej drviny a piesku. Vytvára husté vankúše z tuhších oválnych drobných listov vysoké okolo 4-6 cm. Kvitne v máji až júni hlávkovitými žltými súkvetiami.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Gentiana acaulis „Undulatifolia“ (horec bezbyľový „Undulatifolia“) – kultivar horca bezbyľového so zvlnenými listami a väčšími široko otvorenými žiarivo modrými kvetmi. Je veľmi dobre pestovateľný na skalkách v záhradách v nížinných podmienkachme. Potrebuje svetlé slnečné ale nie úpalové stanovište a priepustný substrát s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a kamennej drviny. Kvitne v apríli až máji, Výška v kvete je okolo 10 cm.
Gentiana clusii – horec clusiov pochádza z Karpát. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie stanovište na miernom odklone od slnka. Dobre prospieva v travertíne. Substrát má byť humózby s prídavkom ťažšej zeminy, nevysýchavý ale priepustný. Kvirne v apríli až máji. Výšku má 10 cm.
Gentiana clusii „Alba“ – bielokvetá forma horca Clusiovho. Kvitne v apríli až máji, výšku má 7-8 cm. Vysádzame na slnečné ale nie úpalové stanovište do substrátu s prídavkom rašeliny a ťažšej zeminy a neutrálnej drviny.
Gentiana verna – horec jarný rastie vo vysokých horách Európy a Ázie. V prírode rastie v subalpínskom pásme až do výšky 2600 metrov nad morom na vlhkých alpských nízkostebelných lúkach a skalnatých svahoch v štrbinách skál. Patrí medzi najkrajšie a najobľúbenejšie skalničky aj keď pestovanie v záhrade v nížine vyžaduje už viac skalničkárskeho umenia. Skalničkári so záhradami vo vyššej nadmorskej výške ho pestujú bez väčších problémov. Je skutočnou pýchou každej skalky nielen svojou krásou ale svedčí aj o pestovateľských schopnostiach majiteľa skalky. Horec jarný potrebuje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. Vytvorí sa zo zmesi listovky, mačinovky, ostrého piesku a drobnej kamennej drviny. V skalke horec jarný sadíme na východné expozície. Pestovať ho možno aj v miniskalke v nádobe, ktorú treba umiestniť na dopoludňajšie slnko. Vytvára malé trsy až koberčeky, vysoké v dobe kvitnutia 6-8 cm. Kvitne v apríli až máji azúrovo modrými kvetmi s bielym stredom.
Kalmia latifolia – kalmia širokolistá pochádza z hôr východnej časti USA. Je to menej známy ker príbuzný s rododendrónmi s bohatými súkvetiami zaujímavých balónkovitých kvetov, ktoré sú svetloružové až biele. Dnes je vyšľachtených viacero kultivarov s kvetmi rôznych odtieňov ružovej až po tmavočervenú a aj s rôznou farebnou kresbou vnútri kvetu. Kalmia má podobné nároky na pestovanie ako rododendróny. Sadíme ju do rašelinového substrátu do polotieňa ale pri dostatku vlahy dobre prosperuje aj na slnku. Oproti rododendrónom lepšie znáša suchá a teplo. Kvitne koncom mája až v júni. V jej domovine tvorí pomerne mohutné kry vysoké aj cez 3 metre. V európskych podmienkach v našich záhradách rastie pomaly zvyčajne len do 1,5-2 metrov.
Lewisia rediviva – levízia vytrvalá je rastlinou stredo-západu Severnej Ameriky. Areál siaha od juhu Britskej Kolumbie po juh Kalifornie ale nepokrýva samotné pobrežie Tichého oceánu. Je symbolom amerického štátu Montana. V prírode rastie na chudobných kamenito-piesočnatých pôdach, suťoviskách a skalnatých reliéfoch na holinách alebo v riedkych trávnatých spoločenstvách ale aj svetlých rozptýlených krovinatých a lesných porastoch.
V skalke Lewiziu redivivu treba sadiť na svetlé (nie však úpalové) a dobre drenážované miesto do substrátu s prevahou nevápencového štrku a piesku. Možno ju dobre pestovať aj v nádobách. Kvitne koncom jari, od druhej polovice mája do konca júna. V tom čase listy začínajú vädnúť a usychať až celkom zatiahnu. V lete, keď je rastlina vo vegetačnom kľude ju treba uchrániť pred premokrením. Na jeseň, v zime a na jar jej vlhko neškodí. Nové listy začínajú vyrastať koncom zimy. Výška rastliny je 5-7 cm.
Lithodora diffusa – pochádza z juhozápadnej Európy. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, sucho a dobre priepustný substrát s neutrálnou drťou. Kvitne v máji, výšku má okolo 5-10 cm.