Daphne sericea ´Dwarf´- zakrpatený kultivar lykovca je skutočným šperkom do skalky. Vysádza sa na slnečné, stredne suché miesta do priepustného substrátu s prídavkom vápencovej drviny. Vytvára stálozelené malé kríčky s tuhými úzkymi listami vysoké okolo 25 cm. Prirastá pomaly. Kvitne v apríli až máji. Kvety majú intenzívnu sladkú vôňu.
Delosperma „Lavender“ – novší kultivar delospermy so svetlofialovými kvetmi. Pestujeme ju na teplom slnečnom stanovišti so štrkovito-piesčitým substrátom a spodnou aj vrchnou drenážnou vrstvou z ostrého drobného štrku. V lete dostatok vlahy podporí bohaté kvitnutie. V zime chránime ju pred vlhkom. Kvitne s prestávkami od mája až do jesene. Vytvára koberce vysoké do 4 cm.
Dianthus amurensis – klinček sibírsky pochádza z údolia rieky Amur. Vyznačuje sa pre klinčeky nezvyklou svetlofialovou farbou kvetu. Kvety majú intenzívnu klinčekovú vôňu. V skalke ho vysádzame na svetlé ale nie úpalové miesta. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápenca. Kvitne dlho uprostred leta v júni až júli. Vysoký je okolo 10 cm.
Dictyolimon macrorrhabdos – jeho areál výskytu sa tiahne od východného Afganistanu po západný Pakistan, cez Turecko a Irán. Je to monokarpická rastlina vhodná do skaliek aj nádob. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, stredne sucho a priepustný štrkovitý substrát. Vytvára k povrchu pritlačené veľmi pekné sivozelené listové ružice vysoké do 5 cm. Kvitne v júni až júli súkvetím na rozvetvenej stonke vysokej okolo 20 cm
Edraianthus dinaricus je endemitom hôr nad pobrežím Jadranu v Chorvátsku. Rastie tu v štrbinách vápencových skál na slnečných skalnatých svahoch. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách medzi vápencové kamene alebo priamo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, štkovitý substrát a dobrý odtok vody. Vytvára nízke trsíky tenkých striebristo-zelených trávovitých listov. Fialovomodré kvety sú na stonkách dlhých 2-3 cm jednotlivo. Kvitne koncom mája a v júni.
Edraianthus graminifolius – je rozšírený v horách Balkánu, kde rastie na slnečných skalnatých svahoch. V skalke sa mu darí na slnečnom ale nie úpalovom mieste. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Vytvára trsíky vysoké okolo 10-12 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Edraianthus vesoviciii je endemitom južných pohorí Čiernej Hory. V prírode rastie na skalách, kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na slnečné miesto s dobrým odtokom vody. Kvitne v máji. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Eichhornia crassipes – vodný hyacint pochádza z povodia Amazonky. Je to plávajúca rastlina, ktorá má zvláštne mechúrikovite zhrubnuté stonky, vďaka ktorým pláva na hladine. Kvitne v júli až septembri. Je vysoká zvyčajne 15-20 cm, ale výška je premenlivá podľa obsahu živín. Potrebuje hĺbku vody aspoň 5 cm a viac a priame slnko.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Galanthus nivalis – snežienka jarná je európsky druh. Rastie najmä v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe. V prírode sa vyskytuje hlavne pozdĺž riek v lužných lesoch v nížinách, ale aj na vlhších stanovištiach v pahorkatinách v listnatých lesoch a na lúkach. V záhradách sa vysádzajú do predzáhradok, do kvetinových záhonov, skaliek alebo pod okrasné listnaté stromy a kríky. Vyhovuje im bežná záhradná pôda, ktorá nie je príliš suchá, slnko aj polotieň. Snežienky sú vysoké 10-15 cm. Sú prvými poslami jari. Kvitnú vo februári až marci, často ešte nad snehovou pokrývkou.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Globularia incanescens je endemitom severných Apenín. Rastie na slnečných kamenitých svahoch a v puklinách skál. Je to krásna nízka gulička, ideálna do skaliek, suchých múrikov aj miniskaliek v nádobách. Vyžaduje suchšie miesto kde je slnko po väčšinu dňa. Substrát má byť dobre priepustný s prídavkom ostrej vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni pôvabnými svetlofialovými huňatými súkvetiami. Rozrastá sa pomaly. Vysoká je len okolo 4-5 cm.
Haberlea rhodopensis – pochádza z Balkánu. Vysádzame ju do skalných štrbín odvrátených od slnka do šikmých až kolmých stien skaliek. Štrbinu pre haberleu treba vyplniť priepustným humóznym substrátom. V lete ho nenechať celkom vyschnúť. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko pestovateľná dlhoveká skalnička, ktorá skalku zdobí mnohé desaťročia. Výška rastliny je okolo 10 cm. Obdobie kvitnutia má v máji až júni.
Horminium pyrenaicum – šalvijka pyrenejská rastie v juhozápadnej Európe v Pyrenejách, JZ Alpách a Apeninách. Vyskytuje sa na horských lúkach, skalnatých svahoch aj v riedkych lesoch horského a subalpínskeho pásma hlavne na vápencoch. Je vhodná do skaliek aj korýt na slnečné ale nie príliš suché a úpalové miesta. Obľubuje vápenaté priepustné pôdy. Vytvára trsy vysoké v dobe kvitnutia 15-25 cm. Kvitne v máji až septembri. Sfarbenie kvetov je variabilné od svetloružovej až po tmavo modrofialovú.
Horminium pyrenaicum (modrofialové) – rastie vo vysokých pohoriach juhozápadnej Európy, centrálnych Alpách a v Apeninách. Najmä na vápencovom podloží. V prírode sa vyskytuje na skalnatých stráňach v spoločenstvách horských lúk a pasienkov. V skalke je to vďačná a na pestovanie nenáročná skalnička. Vysádza sa na svetlé ale nie úpalové alebo príliš suché miesto do priepustného a výživnejšieho substrátu. Kvitne od júna do augusta na stonkách vysokých 10- 25 cm.