Dictyolimon macrorrhabdos – jeho areál výskytu sa tiahne od východného Afganistanu po západný Pakistan, cez Turecko a Irán. Je to monokarpická rastlina vhodná do skaliek aj nádob. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa, stredne sucho a priepustný štrkovitý substrát. Vytvára k povrchu pritlačené veľmi pekné sivozelené listové ružice vysoké do 5 cm. Kvitne v júni až júli súkvetím na rozvetvenej stonke vysokej okolo 20 cm
Edraianthus graminifolius – je rozšírený v horách Balkánu, kde rastie na slnečných skalnatých svahoch. V skalke sa mu darí na slnečnom ale nie úpalovom mieste. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Vytvára trsíky vysoké okolo 10-12 cm.
Edraianthus montenegrinus – endenická rastlina pohoria Monte Negro. Vyhovujú mu vápencové skalky a slnečné suchšie miesta, substrát s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Výška je okolo 8 cm.
Edraianthus niveus – pochádza z Bosny. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch orientovaných na sever a východ v nadmorskej výške 1600 – 2000m. Rastie priamo v puklinách skál alebo na kamenitých plytkých pôdach.
V skalkách ho zatiaľ vidno vzácne. Vysádza sa na východné expozície v skalke alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Môže byť vysadený aj priamo do mäkkého travertínu. Vytvára nízke trsy do výšky okolo 6 cm. Kvitne v máji až júni krémovo-bielymi zvončekmi.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pumilio (Biokovo) – pôvabná nízka vankúšovitá skalnička z Balkánu z pohoria Biokovo v Chorvátsku. Forma z Biokova je mimoriadne kompaktná a nízka. Vytvára husté koberčeky strieborných úzkych lístkov, ktoré sú v období kvitnutia celkom pokryté fialovými dohora otočenými zvončekmi. Je vhodná na slnečné ale nie príliš úpalové miesta v skalkách aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Substrát má byť dobre priepustný, štrkovito piesčitý s obsahom vápnika. Kvitne v máji. Vytvára koberčeky vysoké do 4 cm.
Edraianthus serpyllifolius – rastie v pohoriach Balkánu. Vyžaduje slnečné ale nie úpalové stanovište , priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a stredne sucho. Kvitne v máji až júni. Výška v kvete je 5 cm.
Erigeron flettii – pochádza zo Severnej Ameriky. V skalke vyžaduje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu s prímesou piesku a ostrej kamennej drviny. Rozrastá sa pomaly. Jvhodný aj do miniskaliek v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Výška rastliny je 5/8 cm.
Erigeron leiomerus rastie v Severnej Amerike v Skalistých Horách v sualpínskom a alpínskom pásme na skalnatých vysokohorských holiach a v riedkych ihličnatých lesoch. V skalke je na pestovanie nenáročný. Vyhovuje mu plné slnko alebo mierny polotieň, priepustný substrát s prímesou drobnej kamennej drviny a piesku. Kvitne v apríli až máji žiarivo fialovými veľmi lesklými kvetmi. Kvety sú jednotlivo na stonkách vysokých 7-10 cm.
Erigeron radicans – nízky kobercovitý erigeron s tenkými trávovitými listami. Je vhodný na slnečné suché miesta v skalke aj do miniskaliek v nádobách. Substrát má mať dobre priepustný. Kvitne v júni početnými fialovými kvetmi s výrazne žltým stredom. Je vysoký 5-7 cm.
Erodium petreum rastie v centrálnych Pyrenejách a v juhozápadných Alpách vo Francúzsku. Táto skalnička je zaujímavá svojimi dvojfarebnými kvetmi, ktoré ju zdobia od mája až do októbra, čím sa radí medzi najneúnavnejšie kvitnúce malé trvalky. Sadíme ju na slnečné miesta vo vápencových skalkách do dobre priepustnej pôdy. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Gerbera nivea – pochádza z Himalájí, kde rastie na alpínskych lúkach a okrajoch lesov v nadmorskej výške 3300-4100 m. V skalke ju sadíme na svetlé slnečné avšak nie úpalové miesta do dobre priepustného humózneho substrátu.Vytvára malé trsy lesklých zeleno – bronzových listov vysoké 7-10 cm. Kvitne v júni až auguste.
Globularia incanescens je endemitom severných Apenín. Rastie na slnečných kamenitých svahoch a v puklinách skál. Je to krásna nízka gulička, ideálna do skaliek, suchých múrikov aj miniskaliek v nádobách. Vyžaduje suchšie miesto kde je slnko po väčšinu dňa. Substrát má byť dobre priepustný s prídavkom ostrej vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni pôvabnými svetlofialovými huňatými súkvetiami. Rozrastá sa pomaly. Vysoká je len okolo 4-5 cm.
Haberlea rhodopensis – pochádza z Balkánu. Vysádzame ju do skalných štrbín odvrátených od slnka do šikmých až kolmých stien skaliek. Štrbinu pre haberleu treba vyplniť priepustným humóznym substrátom. V lete ho nenechať celkom vyschnúť. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko pestovateľná dlhoveká skalnička, ktorá skalku zdobí mnohé desaťročia. Výška rastliny je okolo 10 cm. Obdobie kvitnutia má v máji až júni.
Helichrysum milfordiae je endemická rastlina Juhoafrickej republiky, kde sa vyskytuje na malom území v Dračích horách. Osídľuje tu políčka medzi skalami vo výške 3000-3500 metrov nad morom. Vytvára nízke ploché vankúšiky až koberčeky zo strieborných silno plstnatých ružíc. Potrebuje slnečné stanovište a priepustný substrát s prídavkom hrubého piesku a kamennej drviny. Úpalové a veľmi suché miesta nie sú vhodné. Kvitne v júni lesklými slamienkovitými veľmi atraktívnymi kvetmi bielej až krémovej farby, ktoré sa otvárajú len za slnečného počasia. Zatvorené kvety sú zvonka karmínovočervené. V kvete má výšku do 4-5 cm cm.
Horminium pyrenaicum – šalvijka pyrenejská rastie v juhozápadnej Európe v Pyrenejách, JZ Alpách a Apeninách. Vyskytuje sa na horských lúkach, skalnatých svahoch aj v riedkych lesoch horského a subalpínskeho pásma hlavne na vápencoch. Je vhodná do skaliek aj korýt na slnečné ale nie príliš suché a úpalové miesta. Obľubuje vápenaté priepustné pôdy. Vytvára trsy vysoké v dobe kvitnutia 15-25 cm. Kvitne v máji až septembri. Sfarbenie kvetov je variabilné od svetloružovej až po tmavo modrofialovú.
Horminium pyrenaicum (modrofialové) – rastie vo vysokých pohoriach juhozápadnej Európy, centrálnych Alpách a v Apeninách. Najmä na vápencovom podloží. V prírode sa vyskytuje na skalnatých stráňach v spoločenstvách horských lúk a pasienkov. V skalke je to vďačná a na pestovanie nenáročná skalnička. Vysádza sa na svetlé ale nie úpalové alebo príliš suché miesto do priepustného a výživnejšieho substrátu. Kvitne od júna do augusta na stonkách vysokých 10- 25 cm.
Hosta venusta – pochádza z východnej Ázie. Vysádzame ju do polotieňa až tieňa. Na pôdu je nenáročná. Kvitne v júli až auguste. V kvete dosahuje výšku 30 cm.
Hypericum olympicum ‚Citrinum‘ je kultivar ľubovníka olympského so svetlými krémovo-žltými kvetmi. Pestujeme ho na slnečných, suchých a teplých stanovištiach v skalke v priepustnej pôde s obsahom vápnika. Dobre znáša horúce letá a slnečný úpal. Vytvára kríčky vysoké okolo 15 cm. Kvitne v máji až júni, kedy je veľkým lákadlom pre včely.
Iris barbata Nana ‚Music Box‘ – kultivar nízkeho veľkokvetého kosatca. Je vhodný do väčších skaliek aj trvalkových záhonov. Na pestovanie je nenáročný. Potrebuje dostatok slnka a bežnú záhradnú priepustnú pôdu. Kvety tohto kultivaru majú jemnú kombináciu pastelových odtieňov krémovej a svetlo fialovej. Kvitne v apríli až máji. Je vysoký 20-30 cm.
Iris reichenbachii – kosatec reichenbachov rastie na Balkáne. Vyskytuje sa vápencových podložiach na lúkach, kamenitých svahoch a skalných terasách v nadmorskej výške 600 až 2100 metrov. V záhradách sa pestuje na skalkách a vyvýšených záhonoch. Vyžaduje slnko, suchšie stanovisko a priepustný substrát. Má žltý alebo fialový kvet, ktorý je charakteristický veľkým dómom. Je vysoký 10-15 cm. Kvitne v apríli až máji.
Iris reticulata ‘Blue Hill’ – tmavo fialovomodrý kultivar kosatca sieťkovaného. Faly majú bielo -žltú kresbu. Rozkvitá s prvými skorými jarnými cibuľovinami ešte koncom zimy. Cibuľky sa vysádzajú 5-7 cm hlboko na plné slnko do dobre priepustného substrátu na suchšie stanovisko. Začiatkom leta zaťahujú. Za niekoľko rokov vytvoria bohaté trsy. Kvitne vo februári až marci. Dorastá do výšky 12 cm.
Iris suaveolens „Rubromarginata“ – miniatúrny kosatec vhodný do miniskaliek aj v nádobách na suché slnečné stanovište s priepustným substrátom. Okraje listov majú červenofialový nádych. Výška rastliny v kvete je 7-8 cm. Kvitne v apríli, často opakuje kvitnutie v októbri.