Allium carinatum susp. pulchellum – vyskytuje sa dnes už pomerne vzácne v celej južnej Európe okrem Iberského polostrova. Rastie na kamenistých pôdach na lúkach a krovinatých svahoch od nížin po horské pásmo.
V záhrade sa pestuje v skalkách a trvalkových záhonoch. Je to nenáročná cibuľovina na slnko alebo do ľahkého polotieňa. Rastie dobre v bežnej záhradnej pôde. V júni až auguste vytvára strapaté vzdušné súkvetia ružových kvetov na stonkách vysokých 15 – 30 cm.
Buphthalmum salicifolium – rastie v južnej a strednej Európe od pahorkatín až po subalpínske pásmo. Je to vyššia a robustnejšia skalnička vhodná do väčších skaliek aj na predné okraje trvalkových záhonov na slnko. Dobre znáša aj suchšie miesta. Dosahuje výšku 15 až 25 cm. Je cenná neskorým kvitnutím v júli až auguste.
Linum alpinum – ľan alpský je európsky druh. Rastie v Alpách , Pyrenejách, Karpatoch v horských oblastiach na slnečných suchých lúkach a skalnatých stráňach. V záhradách je vysádzaný do skaliek aj trvalkových záhonov. Vyhovujú mu slnečné polohy a suchšia ,vápenatá, priepustná pôda. Vytvára jemnolisté trsy vysoké 15-30 cm. Kvitne v máji až júli.
Primula secundiflora – jedna z najkrajších vlhkomilných himalájskych prvosienok. Pochádza z Číny z provincíí Sichuan a Yunnan. Rastie tu hojne v spoločenstvách vlhkých horských lúk v nadmorskej výške 3500 – 4500 m. Napriek vysokohorskému pôvodu v našich aj nížinných podmienkach sa jej darí veľmi dobre. Je ideálna na okraje záhradných jazierok a potôčikov alebo do vlhkých rašelinových záhonov, či na vlhké miesta v skalkách. Možno ju pestovať aj v nádobe s inými vlhkomilnými rastlinami. Vysádza sa na slnko alebo do polotieňa do humózneho substrátu (zmes kyslej rašeliny, listovky, hrubého piesku a drobného štrku). Tvorí husté prízemné listové ružice. Listy sú oválne pomerne úzke, na okrajoch jemne zúbkaté a stálozelené. Rozrastajú sa pomalšie než iné príbuzné vlhkomilné prvosienky. Kvitne v júni až júli súkvetiami výraznej purpurovej farby. Stonky pri kvetoch sú silno pomúčené. V dobe kvitnutia je vysoká 15-30 cm.
Verbascum „Letitia“ – veľmi pekný vytrvalý divozel, ktorý je náhodným hybridom medzi Verbascum dumulosum a Verbascum spinosum. Našiel ho W.K. Aslet pri R.H.S. Gardens vo Wisley a pomenoval po svojej manželke. Vyznačuje sa dlhou dobou kvitnutia a mrazuvzdornosťou do -20,5 stupňa Celzia. Potrebuje suchšie slnečné miesto alebo mierny polotieň a hlinitopiesčitú priepustnú pôdu. Hodí sa do skaliek aj kvetinových záhonov. Vytvára stálozelené kríčkovité trsy vysoké 15-30 cm. Listy sú sivozelené plstnaté. Kvitne bohato svetlo žltými kvetmi s červeným stredom celý máj, jún až začiatok júla.
Veronica gentianoides – rastie na Kaukaze, Kryme, v Malej Ázii a Iráne. V prírode sa vyskytuje v horách na vlhkých lúkach, okrajoch lesov a v riedkych krovinatých porastoch od horského až po alpínske pásmo až do nadmorskej výšky 3000 metrov. V záhradách sa pestuje v skalkách a trvalkových výsadbách. Vysádza sa na slnko (nie však na úpalové miesta) alebo do polotieňa. Substrát potrebuje rovnomerne vlhký a priepustný. Vytvára trsy vysoké okolo 30 cm, ktoré bohato kvitnú dlhými súkvetiami veľmi svetlomodrých kvetov. Kvitne v apríli až máji.
Veronica teucrium ‚Knallblau‘ – Veronika s najkrajšie sfarbenými modrými kvetmi. Botanický druh Veronica teucrium rastie v strednej a východnej Európe a v Malej Ázii. Kultivar ‚Knallblau‘ sa vyznačuje nádherne azúrovo modrými kvetmi usporiadanými v kláskovitých súkvetiach. Na pestovanie je celkom nenáročná. Rastie dobre v každej bežnej priepustnej záhradnej pôde na slnku alebo v ľahkom polotieni. Pôda by nemala byť príliš suchá. Vytvára trsy vysoké 15-30 cm. Kvitne v máji až júli. Spätný rez po odkvitnutí podporí opakovanie kvitnutia koncom leta.