Androsace ‚Sedlec‘ – krásny drobný pochybok so svetloružovými až skoro bielymi kvetmi. Pestuje sa v skalkách na svetlom mieste odvrátenom od slnka, t.j. na strane otočenej na východ , severovýchod, prípadne severozápad. Pre pomalý rast je veľmi vhodná aj do miniskaliek v nádobách. V tom prípade treba aby bola nádoba umiestnená na dopoludňajšom slnku. Substrát jej vyhovuje priepustný s prímesou neutrálnej kamennej drviny a mierne vlhký. Vytvára pekné kompaktné sýtozelené kopčeky, ktoré zdobia prisadnuté kvietky v marci až apríli. Výška rastliny je 2-3 cm.
Androsace barbulata – maličký pochybok z Kaukazu. Vysádza sa na miesta s miernym odklonom od slnka do dobre priepustného mierne vlhkého substrátu. Kvitne v apríli až máji, výška v kvete je 6 cm.
Androsace globifera je drobný pochybok rozšírený v Himalájach v západnej Číne a Nepále. Rastie v nadmorskej výške nad 3500 metrov na suťoviskách a vlhkých vysokohorských lúkach. V našich podmienkach ho možno pestovať v špárovej skalke, na vyvýšenom štrkovom záhone alebo v miniskalke v nádobe. Vyžaduje svetlé miesto odklonené od slnka na severovýchodnom až východnom úbočí s priamym slnkom ráno a v skorom dopoludní. Substrát má byť dobre priepustný, neutrálny s vyšším podielom nevápencovej kamennej drviny. Treba ho udržiavať rovnomerne mierne vlhký. Vytvára sýtozelené kompaktné bochníťčky. Rozrastá sa pomaly. Kvitne v máji svetlofialovými pomerne veľkými takmer prisadnutými kvetmi.
Calceolaria filicaulis – rastie v Južnej Amerike v Andách (stredná a južná časť) na pomedzí Čile a Argentíny v nadmorskej výške 1400-3100 metrov. V prírode rastie na horských svahoch, okrajoch lesov a brehoch potokov.
V skalke ju vysádzame na stranu odklonenú od slnka alebo do polotieňa na vlhké miesta na jej úpätie alebo k jazierkam a potôčikom. Substrát jej pripravíme priepustný, neutrálny až mierne kyslý s obsahom štrku a piesku. Kvitne v máji až júni a kvitnutie opakuje aj v septembri. Výška v kvete je okolo 15 cm.
Calceolaria polyrrhiza – rastie v Južnej Amerike v Andách vo výškach 1600-3500 metrov nad morom a v Patagónii vo výškach 700-1500 metrov nad morom. V prírode rastie na plnom slnku na kamenito-piesočnatých pôdach.
V skalke jej vyhovuje viac východná expozícia. Substrát jej pripravíme priepustný, neutrálny až mierne kyslý s obsahom štrku a piesku. Kvitne v máji. Výška v kvete je okolo 10 cm.
Corthusa matthioli – rastie v horách Európy. V skalke ju vysádzame na vlhšie miesta odklonené od slnka alebo do polotieňa do humóznej ťažšej nevysýchavej pôdy. Kvitne v máji až júni. V kvete má výšku 20-25 cm.
Corthusa matthioli „Alba“ – vzácna bielokvetá forma kortúzi Matthioliho. V skalke ju vysádzame na vlhké miesta odklonené od slnka a do polotieňa. Kortúza má rada humózne vlhké pôdy. Kvitne v máji až júni. Je vysoká okolo 15 – 20 cm.
Cyclamen hederifolium – cyklámen neapolský je prirodzene rozšírený v Stredomorí od južného Francúzska až po západné Turecko v svetlých lesoch, krovinatých porastoch, na skalnatých stráňach a suťoviskách. V skalke ho pestujeme na svahoch odklonených od slnka, v polotieni alebo v podraste pod vyššími drevinami ako hájničku. Substrát má byť dobre priepustný.piesčito kamenitý s obsahom humusu. Kvitne v auguste až septembri. Je vysoký 10-15 cm.
Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus alpinus ‚Drake’s Form‘ – krásna forma klinčeka alpského s tmavoružovýmí kvetmi s tmavočerveným očkom. Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka alebo na miesta s dopoludňajším slnkom. Substrát pripravíme s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Je vysoký 4-5 cm.
Dodecatheon meadia „Album“ – pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Patrí do čeľade Primulaceae a jeho kvety pripomínajú kvety cyklámenu. Vysádza sa miesta s dopoludňajším slnkom alebo do ľahkého polotieňa, kde sa udrží vlhšia pôda. Substrát má byť priepustný, humózny. Kvitne koncom apríla až v máji. V kvete dorastá do výšky 20 cm.
Edraianthus horvatii sa vyskytuje v severnom Macedónsku, severnom Grécku a v juhovýchodnom Albánsku. V prírode rastie na kamenitých svahoch a suťoviskách v spoločenstvách nízkych tráv. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-6 cm vysoký.
Edraianthus parnassicus – rastie v horách na juhu Grécka v nadmorskej výške 2000-2500 metrov na suchých skalnatých svahoch v nízkych trávach alebo v puklinách skál. Názov má podľa horského masívu Parnassos, kde sa tiež vyskytuje. V skalke ho treba vysadiť na východnú expozíciu (odklon od slnka) na dobre drenážované miesto do priepustného substrátu s obsahom vápnika. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Rozrastá sa pomaly. Kvitne neskoro v júni až júli fialovými zvončekovitými kvetmi zoskupenými v hlávkach na krátkych stonkách. Má výšku okolo 4 cm
Edraianthus pulevicii je endemitom južnej časti Čiernej Hory: Vyskytuje sa hlavne v Durmitore a jeho okolí. V prírode rastie na kamenitých svahoch a skalách. V skalke ho treba vysadiť na stranu odvrátenú od slnka alebo do mierneho polotieňa, nakoľko neznáša slnečný úpal. Vyznačuje sa veľkými svetlofialovými kvetmi. Kvitne v júni. V dobe kvitnutia je 4-5 cm vysoký.
Gentiana acaulis „Alba“ (syn.: Gentiana kochiana „Alba“) – bielokvetá forma horca bezbyľového, ktorý rastie v horách Európy. Vysádza sa do skaliek a miniskaliek v nádobách na svetlé slnečné ale nie úpalové miesta. Substrát má byť priepustný, humózny s prímesou ťažšej zeminy, mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 7-8 cm.
Gentiana angustifolia „Eisberg“ je ozajstným skvostom medzi skalničkami. Je to bielokvetá forma horca úzkolistého pôvodom v západných Alpách, ktorý má bežne tmavo horcovo modré kvety. Na jeho snehobielych kvetoch je ľahký tyrkysovomodrý nádych. Na vhodnom stanovišti v skalke sa pestuje pomerne ľahko. Potrebuje dopoludňajšie slnko, a rovnomernú miernu vlhkosť substrátu, ktorý by mal byť humóznejší a dobre priepustný. Kvitne v apríli až máji. Dorastá do výšky 10-12 cm.
Gentiana occidentalis – horec západný rastie v západných Pyrejách na vápencových podkladoch. Nároky má podobné ako Gentiana acaulis. Je však výrazne drobneší listovými ružicami aj kvety sú menšie. Je výbornou rastlinou do malých skaliek a j miniskaliek v nádobách. Vyžaduje slnečnú ale nie úpalovú polohu a priepustný substrát s obsahom vápencovej drviny, humusu aj ťažšej zeminy. Kvitne v apríli až máji. Listy vytvárajú koberčeky vysoké len 1-2 cm, kvety majú výšku okolo 5 cm.
Gentiana verna ‚Alba‘- vzácna bielokvetá forma horca jarného. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. V kvete má výšku 6-8 cm. Kvitne koncom apríla a v máji.
Geum reptans – kuklík plazivý rastie v skalných štrbinách a sutiach vo vyšších horách strednej a juhovýchodnej Európy hlavne v alpínskom pásme. V skalke ho vysádzame do úzkych a hlbokých špár medzi kameňmi s dobre priepustným substrátom s väčším podielom kamennej drte na severné až východné expozície. Kvitne v júni až auguste. Je vysoký okolo 10-12 cm. Vyznačuje sa veľkými sýto žltými kvetmi a dekoratívnymi červenkastými súplodiami.
Haberlea rhodopensis – pochádza z Balkánu. Vysádzame ju do skalných štrbín odvrátených od slnka do šikmých až kolmých stien skaliek. Štrbinu pre haberleu treba vyplniť priepustným humóznym substrátom. V lete ho nenechať celkom vyschnúť. Pri dodržaní týchto podmienok je to ľahko pestovateľná dlhoveká skalnička, ktorá skalku zdobí mnohé desaťročia. Výška rastliny je okolo 10 cm. Obdobie kvitnutia má v máji až júni.
Leontopodium nivale – plesnivec snežný rastie v talianskych Abruzzách , v Bulharsku na Pirine, v Dinárskych vrchoch v Chorvátsku, v Macedónsku a Srbsku. V prírode rastie na alpských lúkach, na skalách aj v sutiach vždy len na vápencoch. Od Leontopodium alpinum sa líší významne morfologicky, ale aj nárokmi na pestovanie v skalke. Je nižší, intenzívne plstnatý na celom povrchu rastliny a jeho listy sú širšie, tuhšie a viac strieborné. Je menej náchylný na vyhnívanie než plesnivec alpínsky. Vyžaduje dobre priepustný vápencový substrát, svetlé a nie príliš suché stanovište. Výhodné je pestovanie aj priamo v travertíne. Vhodný je odklon od slnka alebo pritienenie v odpoludňajších hodinách vrhnutým tieňom. Vysádza sa do skaliek aj do korýt. Výška v kvete je 5-10 cm. Doba kvitnutia trvá od júna do septembra.
Lewisia tweedyi pochádza z juhozápadu USA, kde rastie v riedkych borovicových lesoch v kyslej borovicovej hrabanke na žulovom podloží. V skalke sa preto treba snažiť vytvoriť podobné prostredie. Má rada slnečnú svetlú polohu ale nie popoludňajší úpal. Substrát má byť kyslý, dobre priepustný a miesto výsadby dobre oddrenážované. V zime je vhodná ochrana pred nadmernou vlhkosťou. Dá sa pestovať aj v miniskalkách v nádobách. Kvitne v apríli až máji. Vytvára ružice vysoké okolo 10-15 cm.
Lychnis alpina ‚Magenta‘ – kultivar kukučky alpskej so sýtoružovými súkvetiami. Svojimi žiarivo sfarbenými kvetmi upúta každého milovníka drobných skalničiek. V skalke sa jej darí na svetlom ale nie úpalovom mieste v mierne vlhkom a dobre priepustnom substráte. Vytvára husté malé trsíky lesklých trávovitých listov. Rozrastá sa pomaly. Kvitne v máji až júni. V dobe kvitnutia je vysoká okolo 10 cm.
Mutisia oligodon – jej domovinou sú Andy v centrálnom Čile a Argentíne. V prírode rastie na plnom slnku v nadmorskej výške 1000 -1600 metrov v zníženinách medzi skalnatými hrebeňmi a na dolných častiach svahov.
V záhrade ju možno pestovať v skalke alebo na trvalkových záhonoch. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie miesto v ľahkom polotieni a priepustnú hlinito-piesočnatú pôdu, v lete dostatok vlahy. Je to poliehavý poloker dorastajúci do výšky okolo 30 cm. Má kožovité, na okrajoch mierne pichľavé listy so zatočenými úponkami na koncových hrotoch. a veľké pastelovo ružové kvety. Kvitne od začiatku leta až do neskorej jesene. Odoláva mrazom do -20 stupňov Celzia aj dlhotrvajúcej snehovej pokrývke.