Androsace ‚Sedlec‘ – krásny drobný pochybok so svetloružovými až skoro bielymi kvetmi. Pestuje sa v skalkách na svetlom mieste odvrátenom od slnka, t.j. na strane otočenej na východ , severovýchod, prípadne severozápad. Pre pomalý rast je veľmi vhodná aj do miniskaliek v nádobách. V tom prípade treba aby bola nádoba umiestnená na dopoludňajšom slnku. Substrát jej vyhovuje priepustný s prímesou neutrálnej kamennej drviny a mierne vlhký. Vytvára pekné kompaktné sýtozelené kopčeky, ktoré zdobia prisadnuté kvietky v marci až apríli. Výška rastliny je 2-3 cm.
Androsace robusta ssp. purpurea – pochádza zo západných Himalájí. V prírode sa vyskytuje na skalnatých svahoch s riedkou trávnatou vegetáciou v nadmorskej výške 3000 až 5000 metrov. V skalke ju sadíme na svetlé miesta chránené pred poludňajším slnkom. Je vhodná aj na pestovanie v miniskalkách v nádobách. Substrát má mať priepustný rovnomerne mierne vlhký. Kvitne v apríli až máji. V kvete má výšku 5-7 cm.
Arnica montana – arnika horská rastie v horských oblastiach Európy. V prírode sa vyskytuje vždy na kyslých pôdach na lúkach, vresoviskách, okrajoch lesov a v kosodrevine. V skalke ju možno pestovať na miestach s dopoludňajším slnkom v kyslom a priepustnom substráte, ktorý udržiavame rovnomerne mierne vlhký. Kvitne v lete od júna do augusta sýtožltými kvetmi na 20-50 cm vysokých stonkách.
Arnika horská je liečivá rastlina so širokým spektrom liečivých účinkov.
Brunnera macrophylla má svoj pôvodný areál na Kaukaze v Gruzínsku a Turecku. V prírode rastie v smrekových lesoch a na horských lúkach, kde vystupuje do nadmorskej výšky až 2000 metrov.
V záhradách sa pestuje ako obľúbená trvalka do polotieňa, tieňa ale aj na slnko, ak je pôda dostatočne vlhká. Je vhodná do trvalkových záhonov, na väčšie skalky alebo ako podrast pod stromy a kry. Vyhovuje jej bežná priepustná a nie príliš suchá záhradná pôda. Vytvára bohaté trsy srdcovitých sýtozelených listov vysoké okolo 30 cm. Kvitne v apríli až júni početnými drobnými modrými kvetmi, ktoré pripomínajú nezábudky.
Erigeron leptopetalus – vyskytuje sa v Andách v Čile a Argentíne v nadmorskej výške 800 až 1800 metrov nad morom. V prírode rastie najmä na brehoch potôčikov a iných vlhkých miestach. V skalke mu tiež vyhovuje slnečné ale nevysýchavé miesto a s dobre priepustným substrátom. Rozrastá sa pomaly. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Vytvára husté trsíky tuhších úzkych na konci okrúhlych a brvitých listov vysoké 4-5 cm Kvitne v máji a júni bielymi kvetmi na stonkách vysokých 8-10 cm.
Galanthus nivalis – snežienka jarná je európsky druh. Rastie najmä v strednej, južnej a juhovýchodnej Európe. V prírode sa vyskytuje hlavne pozdĺž riek v lužných lesoch v nížinách, ale aj na vlhších stanovištiach v pahorkatinách v listnatých lesoch a na lúkach. V záhradách sa vysádzajú do predzáhradok, do kvetinových záhonov, skaliek alebo pod okrasné listnaté stromy a kríky. Vyhovuje im bežná záhradná pôda, ktorá nie je príliš suchá, slnko aj polotieň. Snežienky sú vysoké 10-15 cm. Sú prvými poslami jari. Kvitnú vo februári až marci, často ešte nad snehovou pokrývkou.
Gentiana verna ‚Alba‘- vzácna bielokvetá forma horca jarného. Vyžaduje svetlé ale chladnejšie a nevysychavé stanovište a humózny, dobre priepustný substrát. V kvete má výšku 6-8 cm. Kvitne koncom apríla a v máji.
Lychnis alpina ‚Magenta‘ – kultivar kukučky alpskej so sýtoružovými súkvetiami. Svojimi žiarivo sfarbenými kvetmi upúta každého milovníka drobných skalničiek. V skalke sa jej darí na svetlom ale nie úpalovom mieste v mierne vlhkom a dobre priepustnom substráte. Vytvára husté malé trsíky lesklých trávovitých listov. Rozrastá sa pomaly. Kvitne v máji až júni. V dobe kvitnutia je vysoká okolo 10 cm.
Picea abies ‚Acrocona Nana‘ – atraktívny čarovník smreka obyčajného. Je charakteristický tým, že sa na ňom tvoria početné malé šišky, ktoré sú najprv ružové a neskôr zhnednú. Na pestovanie je nenáročný, vyhovuje mu bežná priepustná záhradná pôda a poloha na slnku alebo v polotieni. Rastie pomaly, preto je vhodný do malých záhrad alebo predzáhradok a do väčších skaliek.
Primula marginata – je endemitom Prímorských Álp. V prírode rastie v štrbinách skál a v suti. Vyskytuje sa od pásma lesa až po alpínske do nadmorskej výšky 2600 metrov. Vysádza sa na miesta odklonené od slnka alebo do mierneho polotieňa. Substrát má byť priepustný s prídavkom kamennej drviny a mierne vlhký. Má veľmi pekné listy so svetlým zubatým okrajom. Listy sú často silne pomúčené. Kvitne v apríli až máji svetlofialovými kvetmi. Dorastá do výšky okolo 10 cm.
Primula marginata ‚Nana‘ – kultivar prvosienky obrúbenej menšieho vzrastu než základný druh. Je to ľahko pestovateľná prvosienka vhodná do skaliek, suchých múrikov aj na pestovanie v miniskalkách v nádobách. Vysádza sa na miesta odklonené od slnka alebo do mierneho polotieňa. Substrát má byť priepustný s prídavkom kamennej drviny a rovnomerne mierne vlhký. Na okraji zubaté listy sú sýto zelené. Kvitne v apríli až máji veľmi bohato tmavo ružovo-fialovými kvetmi. Je vysoká len 4-6 cm.cm.
Saxifraga ´Zlatý Kůň´- kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion so svetložltými kvetmi v súkvetiach. Najlepšie rastie v travertínových alebo špárových skalkách na svetlom mieste s odklonom od slnka (severovýchodná až východná strana skalky). Možno ho pestovať aj v miniskalke na kuse travertínu, v kamennom koryte alebo inej vhodnej nádobe. Substrát vyžaduje priepustný, rovnomerne mierne vlhký s obsahom vápencovej drviny. Vytvára kompaktné vankúšiky vysoké 2-3 cm. Kvitne koncom marca a v apríli. Kvety sú v súkvetiach na stonkách vysokých 4-6 cm.
Saxifraga ‚Allendale Harvest‘ – nízky žltý kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion. Pestuje sa vo vápencových skalkách alebo miniskalkách v nádobách. Vyhovujú mu východné strany skalky alebo iné miesta chránené pred horúcim poludňajším a popoludňajším slnkom. vysadiť ho treba do škár medzi kamene alebo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Substrát má byť mierne vlhký, dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly. Má svetložlté kvety na krátkych stonkách. V dobe kvitnutia má výšku 3-4 cm. Kvitne v marci až apríli veľmi bohato.
Saxifraga ‚Corona‘ – kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion. Jeho názov je odvodený odslnečnej korony, ktorú tvarom a sfarbením kvetu pripomína, nie od koronavírusu! Vyznačuje sa veľkými svetlo krémovo žltými kvetmi s tmavožltým stredom, ktoré rastú jednotlivo na krátkych stonkách. Typický tvar dodávajú kvetu nadol ohrnuté okvetné lístky. Pestuje sa vo vápencových skalkách alebo miniskalkách v nádobách. Sadí sa na východné strany skalky alebo iné miesta chránené pred horúcim poludňajším a popoludňajším slnkom, do škár medzi kamene alebo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Subtrát má byť mierne vlhký, dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly. Listy sú strieborné ihlicovité. Kvitne v marci až apríli.
Saxifraga ‚Henri Rousseau‘ – kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion. Má svetložlté kvety s oranžovými peľovými tyčinkami. Kvety sú po 3-5 na krátkych stonkách. Pestuje sa vo vápencových skalkách alebo miniskalkách v nádobách. Sadí sa na východné strany skalky alebo iné miesta chránené pred horúcim poludňajším a popoludňajším slnkom, do škár medzi kamene alebo do otvorov v mäkkom travertíne – penovci. Substrát má byť mierne vlhký, dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Rozrastá sa pomaly. Listové ružice sú sýtozelené, vytvárajú pevné kopčeky vysoké 2-4 cm. Kvitne v marci až apríli.
Saxifraga ‚Vinetou‘ – krásny kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion. Pestovať ho možno v travertínových a špárových skalkách alebo v miniskalkách v nádobách. Vyžaduje miesto odklonené od slnka, t.j. severovýchodnú až východnú stranu skalky. Pri pestovaní v koryte alebo inej nádobe ich treba mať umiestneté tak aby boli len na rannom a dopoludňajšom slnku. Vysádza sa do úzkych medzier medzi kamene alebo priamo do travertínu. Substrát potrebuje mierne vlhký, dobre priepustný s prímesou vápencovej drviny. Vytvára kompaktné vypuklé bochníčky, neskôr nízke koberčeky, kopírujúce povrch. Sýto ružovočervené kvety sú celkom prisadnuté k listovým ružiciam. Kvitne hojne v marci až apríli.
Saxifraga ‘Gold Dust’ – bohato kvitnúci kultivar lomikameňa so sýtožltými hlávkovitými súkvetiami. Vyžaduje svetlé miesto, najlepšie na východnej strane skalky. Vhodný je aj do miniskalky v nádobe umiestnenej na dopoludňajšom slnku. Substrát má mať dobre priepustný, s obsahom vápencovej drviny a rovnomerne mierne vlhký. Kvitne v marci až apríli. V dobe kvitnutia je vysoký 7-10 cm.
Saxifraga ‘Plisé 2’ – kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion s ružovými kvetmi na krátkych stonkách. Názov kultivaru hovorí, že kvety svojím tvarom pripomínajú plisovanú sukňu. Vyhovuje mu poloha odklonená od slnka, severné a východné úbočia skalky, veľmi vhodný je aj na pestovanie v nádobách s ranným až skorým dopoludňajším slnkom. Vysádzať ho možno priamo do otvorov v travertíne alebo úzkych štrbín medzi kameňmi do skalky z nasiakavých hornín ( napríklad travertín, pieskovec, ryolit). Substrát má mať priepustný, s vápencovou drvinou a mierne vlhký. Kvitne v marci až apríli. Vytvára tuhé zeleno striebristé bochníčky vysoké 2 cm. Do šírky sa rozrastá pomaly.
Saxifraga ‘Tvuj úspěch’ – kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion s tmavo ružovočervenými a celkom prisadnutými kvetmi. Vyhovuje mu poloha odklonená od slnka, severné až východné úbočia skalky, veľmi vhodný je aj na pestovanie v nádobách s ranným až skorým dopoludňajším slnkom. Vysádzať ho možno priamo do otvorov v travertíne alebo úzkych štrbín medzi kameňmi do skalky z nasiakavých hornín ( napríklad travertín, pieskovec, ryolit). Substrát má mať priepustný, s vápencovou drvinou a mierne vlhký. Kvitne v marci až apríli. Vytvára kompaktné bochníčky vysoké 2-3 cm. Do šírky sa rozrastá pomaly.
Saxifraga „Lincoln Foster“ – kultivar lomikameňa so sviežo zelenými listovými ružicami a tmavočervenými kvetmi.
Vysádza sa východné až severné svahy skalky, do priepustného substrátu s prímesou vápencového drobného ostrého štrku. Možno ho pestovať aj v nádobách alebo vysadiť priamo do mäkkého travertínu – penovca. Substrát má mať rovnomerne mierne vlhký. Kvitne v máji až júni súkvetím tmavočervených kvetov na stonkách vysokých okolo 15 cm.
Saxifraga ferdinardi-coburgi „Dracula“ – atraktívny kultivar lomikameňa so žiarivými citrónovožltými kvetmi a sivozelenými ježatými listovými ružicami. Pestuje sa v travertínových alebo špárových skalkách na svetlom mieste s odklonom od slnka na severovýchodnej až východnej strane skalky. Je vhodný aj do miniskaliek v nádobách. Substrát vyžaduje priepustný, rovnomerne mierne vlhký s obsahom vápencovej drviny. Môže sa vysadiť aj priamo do otvorov v mäkkom travertíne (penovci). Vytvára kompaktné vankúšiky vysoké 2-3 cm. Kvitne koncom marca a v apríli. Kvety sú na stonkách vysokých 4-6 cm.
Saxifraga sancta – lomikameň posvätný sa vyskytuje na Balkáne a v Turecku v Anatolii. V prírode rastie na skalách a skalnatých svahoch v nadmorských výškach 2000 až 2900 m. V kultúre sa radí k ľahko pestovateľným lomikameňom sekcie Porphyrion. Vysádza sa do vápencových skaliek a do korýt. Znesie viac slnka aj sucha ale popoludňajšiemu úpalu ho vystavovať netreba. Rozrastá sa pomaly. Na vhodnom stanovišti žije mnoho desiatok rokov. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Listové ružice sú tvorené ihlicovitími trávovozelenými lístkami. Vytvára tuhé bochníky až koberce vysoké 2-3 cm Kvitne žltými kvetmi združenými v súkvetiach na stonkách dlhých 4-5 cm v marci až apríli.
Saxifraga sempervivum – lomikameň zo sekcie Porophyllum, rastie na Balkáne a v Turecku. V prírode osídľuje štrbiny vápencových skál v nadmorskej výške 1600 až 2900 metrov.
Je to veľmi pôvabná skalnička s obľubou vysádzaná do travertínových skaliek alebo sa pestuje v miniskalkách v nádobách. Vysádza sa na odklon od slnka do štrbín medzi kamene do dobre priepustného ale nevysýchavého substrátu s obsahom vápencovej drviny. Ideálne je vysádzanie mladých malých rastlín priamo do mäkkého travertínu – penovca. Modravostrieborné listové ružice sú atraktívne aj mimo obdobia kvitnutia. Kvitne v marci až máji bordovočervenými kvetmi na stonkách, ktoré sa postupne predĺžia na 10-12 cm.
Saxifraga x anglica ‚Grace Farwell‘ – krásny kultivar lomikameňa zo sekcie Porphyrion s tmavo ružovočervenými kvetmi. Kvety sú po jednom až štyroch na stonkách dlhých 3-4 cm. Sadíme ho na odklon od slnka na severne až východne orientované úbočia skalky alebo do miniskaliek v nádobách umiestnených na dopoludňajšom slnku. Výhodné je vysádzanie priamo do otvorov v travertíne alebo do úzkych špár medzi kameňmi. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápencovej drviny. Listové ružice sú modrasto strieborné. Kvitne od konca marca marca až do začiatku mája.