Acantholimon caryophyllaceum – rastie v horách v Turecku, na Kaukaze v severnom Iraku a v Iráne. Jeho prirodzeným biotopom sú suché skalnaté stráne na vápencoch v nadmorských výškach 1500 až 2800 m. Patrí do čeľade Plumbaginaceae (olovníkovité). Je to odolný ježatec na plné slnko, sucho a teplo. Ideálna skalnička na južne orientované skalky a suché múriky. Vyžaduje priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej drviny a dobrú drenáž. V zime znáša mrazy až do -40 stupňov Celzia. Vytvára úhľadné kompaktné, len pomaly sa rozrastajúce sivozelené kopčeky. Kvitne v júni. Výška rastliny v kvete je 12 cm.
Acantholimon glumaceum rastie v Malej Ázii, na Kaukaze, v Arménsku. Vyžaduje plné slnko, sucho a dobre priepustný substrát s vyšším podielom vápencovej alebo dolomitickej drte. Je vhodný na úpalové stanovištia v skalkách, vyvýšených záhonoch a do suchých múrikov. Kvitne v júni. Rozrastá sa pomerne pomaly, vytvára husté tmavozelené vankúše vysoké okolo 8 cm.
Adonis vernalis – hlaváčik jarný rastie vo východnej Európe a na západnej Sibíri. Vyžaduje slnečné stanovište a piesčitú pôdu s obsahom vápnika. Je vhodný do väčších skaliek aj do trvalkových záhonov.Vytvára bohato kvitnúce trsy vysoké 20-25 cm. Kvitne v apríli.
Aethionema oppositifolium – rastie okolo stredozemného mora a v západnej Ázii. V skalke ju vysádzame na suchšie slnečné miesto s dobre priepustnou zeminou s prímesou vápencovej drviny. Pre pomalé rozrastanie je vhodná aj do nádob. Kompaktným habitusom a sivomodrými okrúhlymi listami je atraktívna aj mimo doby kvitnutia. Vytvára nízke koberčeky do výšky 2 cm. Kvitne koncom marca a v apríli celkom prisadnutými svetloružovými kvetmi usporiadanými v hlávkach. Výšku v kvete má do 3-4 cm.
Agave parryi ssp. neomexicana – zimovzdorná agáve pôvodom z najkrajnejšieho severu Mexika, Nového Mexika a Texasu. V prírode sa vyskytuje na skalnatých suchých svahoch do výšky 2000 metrov nad morom. Znáša mrazy až do -29 stupňov Celzia. V zime vyžaduje sucho, vhodný je kryt proti zimnej vlhkosti. Pestuje sa vo väčších skalkách v spoločnosti zimovzdorných kaktusov a sukulentov vo veľmi priepustnom štrkovito-piesočnatom substráte a na plnom slnku. Ružica sivozelených listov u tohto poddruhu dorastá pomaly až do priemeru 60 cm.
Anthyllis montana – bôľhoj horský rastie v horách južnej polovice Európy od Pyrenejí až po Balkán a v severnej Afrike. Je to nízka plazivá skalnička s plstnatými sivými listami, s ktorými pekne kontrastujú ružovočervené hlávky kvetov. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú pôdu s obsahom vápnika. Je vhodná do skaliek, suchých múrikov, na okraje vyvýšených záhonov aj do nádob. Kvitne v apríli až máji. Vytvára vankúše vysoké okolo 10 cm.
Anthyllis vulneraria – bôľhoj lekársky rastie v Európe a v Ázii na lúkach a skalnatých stráňach najmä na vápencových podložiach. V záhrade ho vysádzame do väčších skaliek alebo na okraje trvalkových záhonov a do nádob. Dobre znáša teplo a sucho. Kvitne od mája do augusta. Dorastá do výšky okolo 15 cm.
Aster alpinus – astra alpínska rastie v horských oblastiach celej severnej pologule na trávnatých a skalnatých svahoch. V skalke sa pestuje aj v nížinách jednoducho na slnečných ale nie príliš úpalových miestach. Dobre rastie v bežnej priepustnej záhradnej pôde s obsahom vápnika. Kvitne od konca mája až do júla. V kvete je vysoká okolo 15 cm.
Aster alpinus ‚Dunkle Schöne‘ – kultivar astry alpínskej s tmavo fialovými kvetmi. Je vhodná do skaliek a trvalkových záhonov. Vyžaduje slnečnú polohu a priepustnú pôdu s obsahom vápnika. V dobe kvitnutia je vysoká 15-20 cm. Kvitne v máji.
Astragalus angustifolius – kozinec úzkolistý rastie v horách na Balkáne, v Malej Ázii a na Kréte. V prírode rastie na alpských holiach v nadmorskej výške 700 -2300 metrov. Je to suchomilná skalnička na slnečné miesta v skalkách, do suchých múrikov a na vyvýšené záhony. Substrát má mať dobre priepustný s obsahom vápencovej kamennej drviny. Vytvára 7-10 cm vysoké kompaktné sivozelené bochníky. Na vhodnom stanovišti sa v máji až júni celkom pokryje bielymi prisadnutými kvetmi s tvarom typickým pre rastliny z čeľade bôbovitých.
Calceolaria polyrrhiza – rastie v Južnej Amerike v Andách vo výškach 1600-3500 metrov nad morom a v Patagónii vo výškach 700-1500 metrov nad morom. V prírode rastie na plnom slnku na kamenito-piesočnatých pôdach.
V skalke jej vyhovuje viac východná expozícia. Substrát jej pripravíme priepustný, neutrálny až mierne kyslý s obsahom štrku a piesku. Kvitne v máji. Výška v kvete je okolo 10 cm.
Campanulla betulifolia – krásny biely zvonček pochádza Turecka /Anatolia/. Vyžaduje priepustný skalničkový substrát a slnko po väčšinu dňa, ale darí sa mu aj v miernom polotieni. Poliehavá skalnička vhodná aj do nádob a múrikov. Kvitne v júni. Výška rastliny je okolo 10-12 cm.
Campanula dolomitica pochádza z Kaukazu. Je to veľmi pekný a v skalke spoľahlivo rastúci zvonček s krémovo bielymi početnými kvetmi a plstnatými listami. Sadíme ho na slnečné miesta v skalke, dobre znáša aj sucho a ľahký polotieň. Pôda má byť dobre priepustná a s obsahom vápnika. Kvitne v júni. Dorastá do výšky 10-20 cm.
Campanula ledebouriana – krásny malý skalkový zvonček pôvodom z Turecka a Kaukazu. V prírode rastie na slnečných stráňach na vápencových skalách a sutiach.
Ideálna skalnička pre menšie skalky aj korytá. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa ale vhodné je aj miesto kde je ľahký polotieň. Substrát potrebuje dobre priepustný s vápencovou drvinou. Vytvára husté 6-8 cm vysoké trsíky stoniek s úzkymi na koncoch oblými drobnými lístočkami. Fialové zvončeky sa objavujú koncom jari a až začiatkom leta. Cípy zvončekov sú výrazne dovonka ohnuté.
Campanula troegerae – mimoriadne pekný zvonček pôvodom z Malej Ázie. V skalke ho vysádzame na slnečné ale nie príliš úpalové miesta do špár medzi skalami alebo priamo do travertínu. Kvitne v júni, je vysoký do 10 cm.
Campanula zoysii – endemická skalnička z Julských Álp. Zaujme nezvyčajným balónkovitým tvarom svojich svetlomodrých kvetov. Najlepšie sa mu darí v úzkych špárach medzi vápencovými skalami na slnečných miestach. Kvitne v júni. Je vysoký okolo 6 cm.
Convolvulus boissieri – rastie v Španielsku v horách Sierra Nevada. Osídľuje tu vápencové skalnaté suché svahy a suťoviská.
Všetkým záhradkárom a záhradníkom je dobre známy jeho príbuzný pupenec roľný (Convolvulus arvensis) ako obávaná burina, ktorá sa len ťažko dá vykynožiť. Convolvulus bossieri je však celkom iná záležitosť. Aj v prírode v oblasti svojho výskytu je to zriedkavá rastlina. V záhradách sa pestuje tiež ako vzácna skalnička v skalkách alebo suchých múrikoch. Rozrastá sa pomaly, preto je vhodný aj na pestovanie v nádobách. Vyžaduje slnko po väčšinu dňa a suchšie podmienky. Znáša aj úpalové polohy. Substrát má mať dobre priepustný štrkovito-piesočnatý s obsahom vápencovej drviny. Vytvára nízke, terén kopírujúce polodrevnaté kríčky so sivozelenými plstnatými listami. Kvety sú veľmi podobné kvetom pupenca roľného ružové až biele. Výška rastliny je 4-6 cm. Kvitne v máji až júni.
Daphne arbuscula – lykovec kríčkovitý je slovenským endemitom z Muránskej planiny. V skalke sa mu darí na slnečnom, stredne suchom stanovišti v priepustnom substráte s prídavkom vápencovej drviny medzi vápencovými skalami. Kvitne v apríli až máji. Výška kríčkov je okolo 10-15 cm.
Daphne sericea ´Dwarf´- zakrpatený kultivar lykovca je skutočným šperkom do skalky. Vysádza sa na slnečné, stredne suché miesta do priepustného substrátu s prídavkom vápencovej drviny. Vytvára stálozelené malé kríčky s tuhými úzkymi listami vysoké okolo 25 cm. Prirastá pomaly. Kvitne v apríli až máji. Kvety majú intenzívnu sladkú vôňu.
Dianthus alpinus – klinček alpský je endemitom severovýchodných Álp. V prírode sa vyskytuje na slnečných skalnatých svahoch v nízkych trávnatých spoločenstvách alebo priamo v puklinách skál. Rastie na vápencoch od horského pásma až po alpínske do nadmorskej výšky 2400 m. Patrí k symbolom európskej alpskej flóry.
Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka. Substrát pripravíme dobre priepustný s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni veľkými jednotlivými ružovými kvetmi na krátkych stonkách Je vysoký 6 cm.
Dianthus alpinus ‚Drake’s Form‘ – krásna forma klinčeka alpského s tmavoružovýmí kvetmi s tmavočerveným očkom. Vysádzame ho do vápencových skaliek na odklon od slnka alebo na miesta s dopoludňajším slnkom. Substrát pripravíme s vyšším podielom vápencovej drviny. Kvitne v máji až júni. Je vysoký 4-5 cm.
Dianthus amurensis – klinček sibírsky pochádza z údolia rieky Amur. Vyznačuje sa pre klinčeky nezvyklou svetlofialovou farbou kvetu. Kvety majú intenzívnu klinčekovú vôňu. V skalke ho vysádzame na svetlé ale nie úpalové miesta. Substrát má byť dobre priepustný s obsahom vápenca. Kvitne dlho uprostred leta v júni až júli. Vysoký je okolo 10 cm.
Dianthus calizonus x alpinus – kríženec klinčeka alpského, ktorý sa na rozdiel od pôvodného druhu ľahko pestuje. Znáša slnečné a suchšie stanovište. Pôda má byť priepustná s podielom kamennej drviny. Kvitne v máji. Výška v kvete je 9 cm.
Dianthus sternbergii – klinček sternbergov je endemitom Julských Álp, kde rastie na suchých skalnatých stráňach. V skalke sa mu darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou s prídavkom vápencovej drviny. Kvitne od júna do septembra veľkými svetloružovými kvetmi, ktoré majú veľmi intenzívnu klinčekovú vôňu. V kvete má výšku okolo 10 cm.