Pôvabné cyklámeny patria medzi žiadané skalničky nielen pre svoje žiarivo sfarbené kvety elegantného tvaru a dekoratívne listy. Obľube sa tešia aj pre svoju dobu kvitnutia, ktorá je celkom mimo obdobia kvitnutia väčšiny druhov skalničiek. Rod Cyklámen je z čeľade prvosienkovitých (Primulaceae). Patrí do neho 23 druhov. Vyskytujú sa v Európe a okolo Stredozemného mora. Na východe ich areál siaha až na Kaukaz a do Iránu a Somálska. Typický pre všetky druhy je ich podzemný zásobný orgán v podobe hľuzy pripomínajúcej zemiak. Všetky cyklámeny treba sadiť do veľmi priepustného substrátu na dobre drenážované miesto v skalke do polotieňa. Výhodná je výsadba pod dreviny, ktoré poskytnú polotieň a v lete aj zime zadržiavajú vo svojich korunách alebo odoberajú koreňmi prebytočnú vodu z pôdy.
V našich podmienkach môžeme v skalkách vidieť rásť mrazuvzdorné druhy. Patria k nim tri najčastejšie pestované.
Cyclamen coum
je jednou z najvčasnejšie kvitnúcich skalničiek. Jeho kvety sa objavujú už vo februári. Okrúhle lesklé listy narastú na konci jesene a odumierajú koncom jari. Nasleduje obdobie vegetačného kľudu. Kvety Cyclamen coum sú rôznych odtieňov ružovej ale aj čisto biele alebo biele s bordovou kresbou. Rastie okolo Čierneho mora v Bulharsku, severnom Turecku , na Kaukaze a Kryme. Okolo Stredozemného mora sa vyskytuje v tureckej provincii Hatay, v Libanone a severnom Izraeli.
Cyclamen purpurascens
kvitne od druhej polovice leta až do polovice jesene. Má tmavoružové kvety a tmavozelené prezimujúce listy s menej výraznou kresbou. Listy má takmer po celý rok. Keď v lete začnú vyrastať nové listy staré postupne zožltnú. Vyskytuje sa v Alpách aj Karpatoch od východného Francúzska až po Poľsko. Na juhu na Balkáne jeho areál siaha do Bosny a Hercegoviny. Na Slovensku sa Cyclamen purpurascens vyskytuje vo Veľkej Fatre a na juhozápade Nízkych Tatier. Rastie hlavne v bukových lesoch na vápencovom podloží na kamenitých pôdach často aj sutiach.
Cyclamen hederifolium
Na konci leta a v jeseni štafetu preberajú kvety Cyclamen hederifolium. Je známy aj pod menom Cyclamen neapolitanum. Prvé sa po období letného odpočinku objavujú kvetné puky ale zakrátko začnú vyrastať aj listy. Koncom jari zaťahuje. Kvety môžu byť rôznych odtieňov ružovej ale aj čisto biele. Listy má zahrotené, na okraji zubaté. Zväčša majú peknú výraznú kresbu. Niektoré kultivary majú listy výrazne pretiahnutého tvaru alebo takmer biele. Jeho areál siaha od južného Francúzska, cez Taliansko, Balkán až po západné Turecko.
Všetky tri spomínané druhy znášajú mrazy až do – 20 stupňov Celzia.
Cyclamen persicum
poznáme ako rastlinu do chladných interiérov. V prípade, že je vysadený do malého hlineného kvetináča, zapusteného do pôdy, môže skalku skrášľovať kvetmi aj v neskorej jeseni a na začiatku či konci zimy a v skorej jari. Teda vtedy, keď teploty neklesajú ani ráno hlbšie pod bod mrazu. Krátkodobo totiž znesie pokles teploty do -7 stupňov Celzia. Pred príchodom silnejších a trvalejších mrazov kvetináčik treba vybrať a umiestniť na chladnom svetlom mieste v dome alebo v skleníku. Vo veľmi teplých polohách Slovenska vysadený na chránenom mieste prežije vonku aj celú zimu. Koncom jari zaťahuje a leto prečká v spiacom stave. Na jeseň vyrastajú nové listy. Koncom jesene sa objavia kvety rôznych odtieňov ružovej, ale môžu byť aj biele alebo červené. Za trochu starostí sa odvďačí početnými kvetmi v chladnom období roka a dekoratívnymi listami s krásnou kresbou. Cyclamen persicum je pôvodný vo východnom Stredomorí v Alžírsku, Grécku, Turecku, na Cypre, v Sýrii a Jordánsku.